Väčšinoví šiiti sa už nechcú prizerať vládnutiu menšinových sunnitov. Žiadajú pád monarchie.
MANÁMA, TEL AVIV. Povstanie v bahrajnskom minikráľovstve začína čoraz viac pripomínať Egypt.
Ľudia odmietajú opustiť Perlové námestie v centre hlavného mesta Manáma, kde si postavili stanové mestečko. Režim odtiaľ ľudí vytláča a tečie krv. Na špinavú robotu monarchia používa najatých provokatérov. Pri protestoch už zomreli najmenej traja ľudia.
Banky, obchody, firmy sú zatvorené, ľudia sa boja vychádzať alebo naopak statočne vzdorujú moci. Ministerstvo vnútra posiela občanom SMS správy, v ktorých ich žiada, aby zostali doma a nezúčastňovali sa na demonštráciách.
Požiadavky demonštrantov sa stupňujú: už nechcú len ústavné zmeny a proporčné zastúpenie náboženských skupín pri moci, už chcú aj pád monarchie či presnejšie vládnucej rodiny.
Analytici vystríhajú pred dosahom bahrajnskej krízy na celý región. Na konflikt medzi sunnitmi a šiitmi, medzi Washingtonom a Teheránom. A na „infekčnosť“ protestov v arabskom svete. A na to, že Bahrajn leží neďaleko veľkých ropných hráčov.
Inšpirovaní Egyptom Ľudia v kráľovstve, ktoré má pol milióna obyvateľov, reportérom povedali, že chcú protestovať až po dosiahnutie svojich požiadaviek, tak ako to urobili Egypťania.
Okrem sociálnych problémov, ktoré v relatívne bohatom kráľovstve nie sú také vypuklé ako v Egypte, sa im nepáči hlavne to, ako sa monarchia správa k väčšine obyvateľov.
FAKTY Bahrajn
Ostrovný štát v Perzskom zálive. Vládne tam sunitská dynastia Chalifovcov. Má vyše milión obyvateľov, z ktorých väčšinu tvoria šiiti (60 percent), nasledujú suniti (25).
Dvesto rokov vládnuci bahrajnský kráľovský rod Chalifovcov sa hlási k sunnitskému islamu, kým 70 percent obyvateľov sú šiiti.
Na zložení vlády, rozhodujúcich inštitúcií a spoločenskom rebríčku sa to neprejavuje. Takmer všetko ovládajú sunniti. Šiiti žiadajú proporčné zastúpenie v krajine aj rovnaký prístup k vzdelávaniu, pracovným a spoločenským príležitostiam.
Saudskí suniti Bahrajnský režim pomáha udržiavať sunnitská Saudská Arábia, ktorá chce v regióne zachovať mocenskú rovnováhu proti šiitskému Iránu.
Demonštranti obviňujú vládu, že sa snaží zmeniť náboženské rozvrstvenie spoločnosti tým, že umožňuje imigráciu sunnitom zo zahraničia.
Agentúra AP napríklad napísala, že viacerí protestujúci sa sťažovali, že na Perlovom námestí ich dobili policajti, čo hovorili jazykom urdu, rozšíreným v Pakistane. Ľudia z Pakistanu tvoria dôležitú súčasť pracovnej sily v krajinách Perzského zálivu.
To, že je krajina väčšinovo šiitská, láka Irán, ktorý by v regióne rád hral významnejšiu úlohu a so Saudskými Arabmi zápasí o pozíciu lídra moslimského sveta.
