Na jednej strane geniálny hacker, ktorý sa dostane do každého systému. Na druhej strane nepraktický muž, ktorý sa nevie ani postarať sám o seba. Idealista aj cynik.
Niekedy až prehnane úslužný muž, inokedy zasa šovinista. No najmä paranoik, ktorý má už roky pocit, že ho stále sledujú. Taký je šéf WikiLeaks Julian Assange podľa ľudí, ktorí s ním spolupracovali.
Nezištný idealista
Kto je vlastne Julian Assange? Novinár, hacker, aktivista alebo ten, kto prezrádza štátne tajomstvá? Redaktori Guardianu, ktorí s ním spolupracovali a nedávno o WikiLeaks vydali knihu, o ňom hovoria, že tieto identity podľa potreby strieda.
Assange nekoná zištne. Ak by mu išlo o peniaze, mohol by americké depeše jednoducho predať. On však úprimne verí, že pomáha vybudovať lepší svet.
Assange vidí svet ako plný konšpirácií, ktorými štáty ovládajú jednotlivca.
„Tvrdí, že ak sa linky internej komunikácie v rámci režimu pretrhnú, informačný tok bude nulový a konšpirácia sa končí,“ opísal jeho myslenie v profile časopis New Yorker.
Úniky informácií majú byť zbraňou v tejto vojne. S touto myšlienkou založil v roku 2006 WikiLeaks. Prvým terčom mali byť podľa skupiny totalitárne režimy v Ázii, v bývalom sovietskom bloku, v subsaharskej Afrike a na Blízkom východe.
S dodatkom, že ak sa k nim dostanú kompromitujúce informácie aj zo západných krajín, zverejnia aj tie.
Svetové médiá si zo začiatku stránku veľmi nevšímali, no stala sa miláčikom ľudskoprávnych aktivistov. Otočilo sa to pred rokom, keď zverejnili video z Iraku, na ktorom americký vrtuľník zabíja civilistov. Assangea to netešilo.
Médiá až príliš rozoberali, či vojaci mohli vedieť, že nejde o ozbrojencov a zabúdali na to, o čo Assangeovi išlo – o zabíjanie nevinných civilistov.
Menej pochopenia pre smrť nevinných ukázal o pár mesiacov neskôr. Keď s novinármi pracoval na redigovaní amerických správ z vojny v Afganistane, hovorilo sa aj o tom, či ich zverejnenie neohrozí informátorov.
„Sú to informátori. Takže ak ich zabijú, patrí to k tomu. Zaslúžia si to,“ povedal vtedy. Pri stole, kde boli novinári, zavládlo dlhé ticho. Také tvrdé slová od údajného idealistu nikto nečakal, spomína David Leigh z Guardianu.
Cielená kampaň Times
Ani ďalšia spolupráca s Assangeom nebola jednoduchá. Čo sa jeden deň na rokovaniach dohodlo, už na druhý nemuselo platiť.
Ked New York Times zverejnili podrobnosti o jeho údajnom znásilnení žien vo Švédsku, chcel s denníkom okamžite ukončiť spoluprácu.
V rámci svojho paranoidného videnia to chápal ako cielenú kampaň proti svojej osobe. Neskôr si to rozmyslel a v spolupráci pokračoval.
Osobitnú kapitolu v knihe Guardianu dostalo obvinenie, že Assange vo Švédsku znásilnil dve ženy. Nejde o znásilnenie, ako ho chápeme u nás, a nechápal ho tak ani Assange.
Ženy s ním mali pomer dobrovoľne, no trvali na použití kondómu. Assange to odmietol. Zrejme by to podľa Guardianu ponížilo jeho ego.
„Julian je v mnohých ohľadoch úžasný, ale nemá veľmi dobré sociálne schopnosti. A je klasický Austrálčan v tom, že je mužským šovinistom,“ povedala islandská poslankyňa Birgitta Jonsdóttir, ktorá s ním spolupracovala.
Tieto slová vystihujú to, čo o ňom hovorí väčšina ľudí, ktorí s ním spolupracovali. Assange je workoholik. Je schopný pracovať 16 hodín denne, niekedy aj dva dni nepretržite. Hovorí, že raz nevyšiel dva mesiace z hotelovej izby v Paríži. Jedlo mu nosili.
Adresa? P. O. Box
Práve iných využíva veľmi často. Keď sa ho na súde v Londýne pýtali, kde býva, uviedol len P. O. Box. Sudca to bral ako zosmiešňovanie súdu, no Assange naozaj nemá domov.
Býva u známych či u ich známych. Cestuje len s jednou taškou, v ktorej má náhradnú košeľu, spodnú bielizeň a notebooky.
Zo strachu pred vniknutím do systému mení notebook vždy, ked ho stratí z dohľadu. Rovnako ako mobil či mailovú adresu. Kartu nepoužíva, hotovosť si pýta od kolegov.
Assangeov život púta veľkú pozornosť. Aj preto o ňom krátko po sebe vyšli tri knihy. Šéf WikiLeaks v nich nevyzerá najlepšie, no dostane možnosť odplaty.
Už v apríli sa dozvieme, ako svoj život vidí on sám. Vychádza mu autobiografia.
Obťažoval mi kocúra
Bývalý hovorca WikiLeaks v knihe píše, aký bol život so šéfom neznesiteľný.
BERLÍN, BRATISLAVA. Keď sa bývalý hovorca WikiLeaks Daniel Domscheit-Berg dopočul, že Julian Assange píše životopis, vyhlásil, že by to mali okamžite zaradiť medzi beletriu. Tvrdí totiž, že Austrálčan si svoju minulosť vymýšľa, počul napríklad už asi tri verzie pôvodu mena Assange.
Nemecký informatik sám napísal knihu asi o trojročnej úzkej spolupráci s Assangeom, „spolubývajúcim z pekla“. Austrálčana v nej opisuje ako nepraktického paranoika, ktorý si nikdy neprizná pochybenia a za všetkým vidí sprisahanie. A trochu ako autistu, ktorý má menšie „úchylky“.
Často sa napríklad oblieka podľa nálady. Keď raz Assange išiel písať tlačovú správu, požičal si od neho sveter. Zrejme, aby sa cítil serióznejšie. „Mal ho celý čas na sebe, kým s vážnou tvárou písal vyhlásenie. Potom v ňom aj spal,“ napísal Domscheit-Berg.
Assange podľa neho neustále bojoval o dominanciu. V čase, ked u nemeckého informatika býval, dokonca aj s jeho kocúrom Pánom Schmittom. Ak zviera prehralo, ostalo pritlačené prstami k zemi. „Muž nemôže nikdy zabudnúť, že musí byť pánom situácie,“ poznamenal Assange.
Domscheit-Berg priznáva, že nikto nechápe, ako to s Assangeom vydržal tri roky. „Svojím spôsobom je výnimočný a milý,“ napísal. Minulý rok to však vzdal a spustil konkurenčný projekt OpenLeaks.
Matúš Krčmárik
