NEW YORK, BRATISLAVA. Na jednej strane snaha o to, aby ľudia na internete vystupovali pod vlastným menom. Na druhej snaha motivovať masy a prispieť k pádu diktatúry, na čo však treba istú dávku anonymity.
Otázku, čo je dôležitejšie, rieši v týchto dňoch Facebook.
Anonymný či vo väzbe Hovorí sa totiž, že aj zásluhou tejto sociálnej siete nedávno padli režimy v Tunisku a Egypte. Firma sa však k tomu nehlási, naopak, zdôrazňuje svoju apolitickosť. Podľa New York Times je dôvodom obava, že ďalšie autoritárske režimy by chceli Facebook zakázať.
Revolúcia cez Facebook Pri posledných protestoch sa demonštrácie často organizovali cez Facebook. V Tunisku má dva milióny užívateľov, v Egypte päť. Facebook trvá na tom, aby ľudia používali skutočné mená.
Nepríjemné skúsenosti s tým má Wael Ghonim, ktorý sa stal symbolom egyptskej revolúcie. Keď ešte v novembri zakladal protestnú stránku, Facebook mu ju zrušil, lebo ju vytvoril pod falošným menom.
Keď potom po začiatku protestov vyzval pod vlastným menom ľudí, aby išli do ulíc, na dvanásť dní ho zatkli.
„Ľudia budú využívať tento spôsob, a to je dôvod navyše, prečo ochraňovať ich bezpečnosť,“ povedala pre New York Times aktivistka Susannah Vilaová z organizácie Movements.org.
Despoti sa tešia Facebook sa obhajuje tým, že prispel k ochrane ľudí na svojej sieti. Keď sa tuniské úrady počas protestov snažili dostať k heslám demonštrantov, sprísnil ich ochranu.
„Dôvera, ktorú do nás ľudia vkladajú, je kľúčovou súčasťou našej sociálnej siete,“ povedala pre New York Times hovorkyňa Facebooku Debbie Frostová.
Firma sa stále bráni tomu, aby umožnila ľuďom na sieti vystupovať anonymne. Tvrdí, že tým zabraňuje podvodom. Zároveň však dáva diktatúram presný zoznam ľudí, ktorí proti nej pôjdu protestovať.
