BOGOTA, BRATISLAVA. Keď Američania vykopali Panamský prieplav, bralo sa to ako dôkaz ich dominancie nad Latinskou Amerikou. Washington už monopol stratil, na pomerne chudobné krajiny s veľkými zásobami surovín sa chystá Čína.
Konkurencia na koľajach
A dokázať to chce aj symbolicky – železnicou plánuje spojiť Atlantický a Tichý oceán, čím chce priamo konkurovať Panamskému prieplavu. Postaví ju na severe Kolumbie. „Je to reálny návrh a je v pokročilom štádiu,“ povedal pre Financial Times kolumbijský prezident Juan Manuel Santos.
Číňania majú s veľkolepými železničnými spojeniami skúsenosti. Len nedávno dokončili 550kilometrovú trať do Tibetu. Trasa Cupica – Urabá by mala merať „len“ 225 kilometrov a prechádzať bude prevažne džungľou.
Otázne teda nie je, či sú plány Číňanov reálne, ale či môže byť nové pozemné spojenie skutočnou konkurenciou pre súčasný kanál. Preprava po železnici by mala byť až o tretinu drahšia. V súčasnosti prieplav rekonštruujú, jeho kapacita by sa mala zdvojnásobiť.
Santos napriek tomu nepochybuje, že plán Pekingu je nádejný. „Nechcem vytvárať prehnané očakávania, ale dáva to zmysel. Ázia je novým motorom svetovej ekonomiky,“ vyhlásil.
Ak sa trať aj podarí, nebude mať zrejme taký vplyv, ako vybudovanie Panamského prieplavu pred storočím. Naopak, ak nevyjde, bude len ďalším príkladom veľmoci, ktorá v tomto regióne pohorela.
O spojení dvoch veľkých oceánov uvažovali Španieli prvýkrát už v 16. storočí. Na konci 17. storočia tu chceli kolóniu založiť Škóti. Dúfali, že sa stanú bránou do Tichého oceánu, no ich plán nevyšiel. Stál ich dokonca toľko peňazí, že kráľovstvo zbankrotovalo a v konečnom dôsledku prišlo o nezávislosť v prospech Anglicka.
Prichádza rad na Peking
Francúz Ferdinand de Lesseps, ktorý postavil Suezský prieplav, zas stroskotal na zlom plánovaní a na chorobe, ktorá zabila asi 22tisíc robotníkov. Myšlienku oživili až začiatkom 20. storočia Američania a ako prví naozaj uspeli. Teraz je rad na Číne.
