Svet sa obáva, aby sa nezopakoval iránsky scenár z roku 1979 a ropná kríza. Región potrebuje pomoc zvonka.
KÁHIRA, TEL AVIV. Protesty v moslimských krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu spustila okrem iného zlá ekonomická situácia. Ľudia v uliciach požadujú nielen odchod lídrov a ústavné zmeny, ale aj nižšie ceny, prácu a sociálne istoty.
Hoci viaceré z týchto krajín sedia na rope, plyne a ďalších nerastných surovinách, neznamená to, že vedia so svojím bohatstvom aj rozumne narábať.
Kliknite na obrázok pre zväčšenie.
Problémy s dodávkami
Medzi jednotlivými krajinami a ich ekonomickým stavom sú rozdiely, ale podľa ekonómov je tu niekoľko spoločných znakov: chudoba, vysoká nezamestnanosť, neproporčné rozdelenie bohatstva a ekonomicky nekompetentní lídri.
Ak k tomu prirátame globálne rastúce ceny potravín, dozvuky ekonomickej krízy a to, že mnohé z krajín regiónu sa môžu minimálne tento rok rozlúčiť s príjmami z turistiky, nečaká regionálne ekonomiky nič dobré.
Nepokoje tiež môžu zasiahnuť svetovú ekonomiku. Ropné a plynárenské spoločnosti sa obávajú, že môžu nastať problémy pri dodávkach nerastných surovín, blokovanie ropovodov a plynovodov či dôležitých námorných ciest.
Absolútnou nočnou morou je pre nich iránska islamská revolúcia z roku 1979, po ktorej nasledovala ropná kríza spôsobená tým, že nová vláda vypovedala kontrakty medzinárodným gigantom. Postupne sa obnovovali, ale to všetko stálo veľa peňazí.
Hoci takýto vývoj sa skôr neočakáva (napokon zatiaľ padli režimy v Tunisku a Egypte a to sú z hľadiska nerastných surovín marginálne krajiny), ekonomickí analytici sú v strehu.
„Uvoľnil sa obrovský hnev a môžu nastať tektonické pohyby,“ povedal pre Forbes ekonomický analytik Robert West s narážkou na nepokoje v Saudskej Arábii, Bahrajne, Alžírsku, či v Kuvajte. West očakáva rast cien ropy už počas leta.
Pomoc pre región
Ani väčšie príjmy z ropy však nemusia ochrániť krajiny v okolí Perzského zálivu od egyptskej či tuniskej cesty. Jedným z problémov týchto krajín je vysoká nezamestnanosť a neschopnosť vytvárať nové pracovné miesta.
Aký-taký sociálny zmier je príliš drahý, lebo len pojedá peniaze.
V celom regióne dotujú základné potraviny, čoraz viac ľudí je závislých od štátnej pomoci a dotovaného bývania. Kvitne čierna ekonomika, vyrastajú celé generácie bez pracovných návykov, na západné pomery je tam dosť vysoká negramotnosť.
Ekonomická politika tamojších vlád je podľa analytikov aj medzinárodných finančných inštitúcií všetko len nie zameraná na budúcnosť, znalostnú ekonomiku či scenár na to, čo bude, ak prestanú chodiť turisti a ropa nebude až taká žiaduca.
To všetko len posilňuje obavy, že ak svet nechce totálny kolaps regiónu a ak chce odtiaľ naďalej brať ropu, bude musieť byť pripravený znovu pomôcť. Finančne aj radami.
