Egyptská revolúcia ukázala iným vládcom na Blízkom východe, že ani ich režim nemusí byť pevný V Sýrii po troch rokoch povolili Facebook, v Bahrajne zasa kráľ rozdáva peniaze.
KÁHIRA, TEL AVIV. Pád Husního Mubaraka a spôsob, akým odišiel zo scény, musel vydesiť viacerých lídrov v regióne. Ak platí veta, že egyptské povstanie krajinu navždy zmenilo, platí aj výrok, že iný bude celý Blízky východ.
Spojenci nepomôžu
Lídri v arabskom a moslimskom svete musia byť zhrození z dvoch vecí: zo sily ulice a z toho, že ani ich väzby na vplyvné štáty im nezabezpečia to, že vo svojich prezidentských palácoch alebo na trónoch zotrvajú, kým sa im to nezunuje.
Arabská ulica tiež po tuniskom a egyptskom povstaní získala sebavedomie, agendu a príklad, ako sa to dá urobiť. Aj s rizikom, že to, čo sa práve odohráva v Egypte, sa nemusí skončiť práve demokraciou a že nie všetci, čo stáli na ulici a vyháňali Mubaraka, budú aj spokojní.
Kto môže byť ďalší
Alžírsko – cez víkend demonštrovalo v severoafrickej krajine niekoľko tisíc ľudí. Zatiaľ to nie sú masové protesty. Krajina má veľa ropy a plynu, vláda tak má prostriedky, ako upokojiť nespokojných ľudí.
Bahrajn – malé kráľovstvo v Perzskom zálive už podniklo preventívne kroky proti demonštrantom. Režim sľúbil väčšiu slobodu tlače a hneď po páde Mubarka kráľ oznámil, že každá rodina dostane v prepočte asi dvetisíc eur.
Jemen – demonštranti v najchudobnejšej arabskej krajine už prinútili dlhoročného prezidenta, že v nasledujúcich voľbách nebude kandidovať. Krajina je spojencom Američanov, ktorí tu bojujú proti miestnym bunkám alKáidy.
„Mnohé arabské vlády sa obávajú a majú sa čoho. So svojimi ľuďmi zaobchádzali zle až brutálne. Rozhajdákali peniaze. V týchto krajinách nie sú sociálne istoty. Títo vládcovia sa majú čoho obávať,“ povedal v televízii France 24 libanonský expert na Blízky východ Fuad Adžami.
Adžami si nemyslí, že to, čo sa podarilo v januári Tunisanom a o mesiac Egypťanom, sa na budúci mesiac musí nutne podariť niekde inde. Tvrdí, že napríklad v Iráne, Sýrii, ale aj v Jemene, kde ľudia včera protestovali proti prezidentovi, sa nedá predpokladať, že armáda by išla s protestujúcimi. Skôr sa dajú očakávať veľké straty na životoch.
Hlásia sa Alžírčania
Ľudia v Alžírsku, ktorí v sobotu spustili zatiaľ nepočetné protesty proti prezidentovi Abdelovi Azízovi Buteflikovi a zlej sociálnej situácii si myslia, že oni majú šancu byť ďalšou kockou v domine. Analytici sú skeptickí. Myslia si, že alžírska vláda, ktorá čerpá bohatstvo z ropy a plynu, má prostriedky na to, aby verejnosť aspoň načas upokojila. Tí istí analytici však boli skeptickí aj pri protestoch v Tunisku a Egypte.
To, že sa prognózy analytikov nenaplnili, arabských mocných tiež veľmi neupokojuje. Tak sa snažia protesty uhasiť v zárodku.
Bahrajnský kráľ len pár hodín po oznámení o páde Mubaraka nariadil vyplatiť každej rodine sumu v prepočte 2000 eur, v Kuvajte preventívne zakázali verejné zhromaždenia, v Sýrii zase po troch rokoch umožnili prístup k Facebooku a YouTube a niektorým ďalším blokovaným webom. A na palestínskych územiach ohlásili voľby.
Či to bude stačiť na upokojenie verejnosti, sa nevie. A či na skutočnú zmenu v krajinách regiónu bude stačiť to, že sa zbavia autokratov, tiež nie je zrejmé. V Tunisku sa už prejavuje nespokojnosť s novými vládcami aj ich (ne)ochotou ísť do reforiem.
