Bola to jedna z najznámejších rakúskych rodín. V krajine im patrila tretina cukrovarov, kde sa spracovával cukor z Čiech. Bloch-Bauerovci boli skoro takí známi ako bankári Rothschildovci. Patrili k spoločenskej smotánke, poznali sa s maliarmi a muzikantmi. Maria (18. 2. 1916 - 7. 2. 2011) sa narodila v roku 1916 ako piate a posledné dieťa Gustava Bloch-Bauera a jeho ženy Thedy.
Ako dieťa trávila každú nedeľu u svojej tety Adely Bloch-Bauerovej, najpôvabnejšej členky slávnej rodiny. Malej Marii tak nepripadala, zapamätala si ju ako chorú a trpiacu ženu, ktorej jediné dieťa zomrelo pár dní po pôrode. Adele už dávno nepripomínala tú bohyňu v zlate s pootvorenými perami, ktorú niekoľko rokov pred Mariiným narodením namaľoval svetoznámy maliar Gustav Klimt. Ako jedinú zo svojich múz ju namaľoval dvakrát a vytvoril najkrajšie maliarske dielo viedenskej secesie. Adele zomrela na meningitídu, keď mala Maria deväť rokov. Nikdy si nepomyslela, že to budú obrazy jej tety, ktoré ju na sklonku života preslávia ako bojovníčku za spravodlivú vec.
Nacisti im vzali všetko
V marci 1938, keď Rakúsko anektoval nacistický vodca Adolf Hitler, sa oslnivý život židovskej rodiny Bloch-Bauerovcov skončil. Začal sa boj o holé prežitie. „Teraz hovoria, že Rakúsko bolo obeťou nacistov. Verte mi, nebolo. Ženy hádzali na vojakov kvety, zvony na kostoloch vyzváňali. Vítali ich s otvorenou náručou," povedala neskôr pre Los Angeles Times.
Maria Altmannová v roku 2006, keď vyhrala súdny spor. FOTO - TASR/AP
Maria sa v tom čase vrátila z medových týždňov z Paríža so svojím manželom Fritzom. O mesiac neskôr ho nacisti poslali do koncentračného tábora v Dachau. Jeho brat ho nakoniec z tábora dostal a Fritz s Máriou utiekli. Keď sedeli v lietadle do Nemecka, pilot zastavil stroj. „Dodnes si to pamätám, pretože to bol strašný okamih. Ja som si myslela, že teraz si prídu pre môjho manžela. Pilot však len zahlásil, že pre zlé počasie sa štart odkladá," spomínala neskôr. Z vojnovej Európy sa napokon manželia dostali do Spojených štátov a usadili sa v Los Angeles, kde Maria žila až do svojej smrti. Otvorila si butik v Beverly Hills a ešte ako dôchodkyňa servírovala zákazníkom pri výbere šiat viedenskú kávu. Na rodné Rakúsko nikdy nezanevrela.
Vdovec zmenil závet
Svojím životom žili aj slávne Klimtove obrazy - dva portréty Adely a tri krajinky. Adele v závete požiadala svojho manžela Ferdinanda, aby obrazy venoval rakúskej národnej galérii. Keď nacisti anektovali Rakúsko, ušiel manžel do Švajčiarska a jeho majetok vrátane vzácnych obrazov skonfiškovali nacisti. Po vojne sa ho snažil dostať späť, ale zomrel deväť mesiacov po Hitlerovej samovražde. V závete odkázal majetok a obrazy synovcom a neteriam, aj Marii Altmannovej.
K Ferdinandovmu závetu sa v roku 1998 dostal rakúsky investigatívny novinár Hubertus Czernin, ktorý napísal sériu článkov o umeleckých dielach odcudzených nacistami. Dovtedy sa rakúska vláda odvolávala na Adelinu vôľu a vystavovala Klimtove obrazy v národnej galérii Belvedere.
Klimtova slávna Adele. FOTO - SITA/AP
Keď sa články dostali k Altmannovej, začal sa súboj Dávida a Goliáša, ktorý v Rakúsku sprevádzali silné antisemitské nálady. „Kto sa v Rakúsku odvoláva na to, že Klimtove obrazy sú súčasťou národnej identity, mal by viac myslieť na to, že spracovanie vlastnej minulosti patrí k identite tiež," povedala v dokumentárnom filme Stealing Klimt kunsthistorička Sophie Lillie. Boj dôchodkyne s Rakúskom trval viac ako šesť rokov. „Stále to rozhodnutie odkladali a verili, že zomriem. Ale ja im tú radosť neurobím a ostanem nažive," povedala americkým novinám v roku 2001.
V roku 2006 padol verdikt, ktorý odborníci považujú za jeden z najväčších úspechov v reštitučných sporoch o umelecké diela ukradnuté nacistami. Päť obrazov Gustava Klimta vrátili Marii Altmannovej. Keď urazené Rakúsko nebolo schopné odkúpiť majstrovské diela, kúpil Klimtov obraz Adele Bloch-Bauerová I. kozmetický magnát Ronald Lauder za 106,7 milióna eur. Dovtedy najdrahšie maliarske dielo na svete vystavil v galérii v New Yorku. Ostatné štyri maľby vydražila Altmannová za 151 miliónov eur.
„Peniaze pre mňa veľa neznamenajú. Chcela som spravodlivosť. A dosiahla som ju," povedala pre denník Der Standard, keď vyhrala súdny spor. Washington Post písal o „najdrahšom priznaní Rakúska" k hnedej minulosti.
