Za jediný deň zažili Egypťania veľké sklamanie aj opojný pocit víťazstva. Po oslavách čaká krajinu tvrdá realita.
KÁHIRA, BRATISLAVA. Tridsať rokov trvajúci režim padol za 18 dní. Toľko potrebovali Egypťania po celej krajine a najmä na káhirskom námestí Tahrír na to, aby prinútili odstúpiť prezidenta Husního Mubaraka.
Vyhlásenie, na ktoré netrpezlivo čakali, prišlo v piatok podvečer. „Zvrhli sme režim,“ ozývalo sa po celom Egypte, keď viceprezident Umar Sulejman oznámil Mubarakovu rezignáciu a potvrdil, že moc v krajine preberá armáda.
Tiekla krv protestujúcich Počas tých 18 dní si protivládni demonštranti vytrpeli veľa. Ich protesty neboli násilné, krv tiekla len vtedy, keď zasahovala polícia, či keď na nich útočili Mubarakovi ozbrojenci.
Plné hnevu, ale bez násilia boli protesty aj po štvrtkovom večeri, keď do ulíc vyšli státisíce ľudí. Prišli oslavovať očakávaný prezidentov odchod, no ten im vtedy odkázal len to, že ešte nekončí.
Skončil o deň neskôr. Vtedy sa už protest zmenil na oslavu. „Bol som na námestí 17 dní. Budúcnosť Egypta je konečne v rukách jeho občanov,“ povedal spevák Hani Sobhy. Rovnako ako väčšina obyvateľov Egypta, ani on si nepamätá iného prezidenta ako Mubaraka.
Ako padol Mubarak (infografika)
Podvedení Ešte v piatok ráno to pritom vyzeralo, že koniec protestov je ďaleko. Mubarakovo vyjadrenie ľudí rozhnevalo, znechutilo, cítili sa podvedení. Na druhý deň ich vyšlo do ulíc toľko ako nikdy predtým. Aj keď je káhirský Tahrír obrovské námestie, piatkovému davu bol primalý. Ten sa preto vôbec prvýkrát vydal do iných častí mesta.
Prvým cieľom bola neďaleká budova štátnej televízie. „Je to posledná zastávka každej revolúcie. Ak ovládnete štátnu televíziu, je koniec, režim padá,“ povedal podľa agentúry Reuters jeden z demonštrantov.
Pred výškovú budovu prišli desaťtisíce demonštrantov. Vojaci im ani nebránili v tom, aby sa dostali dnu. Novinári, donedávna aktívni šíritelia Mubarakovej propagandy, sa davu rýchlo vzdali. Po oznámení, že Mubarak končí, televízia vysielala oslavy. Hlásatelia sa pri tom dokonca usmievali.
Prezident na úteku Ďalšia skupina demonštrantov si to namierila rovno do luxusnej štvrti Heliopolis, kde je aj prezidentský palác. Hovorilo sa o státisícoch ľudí, k prezidentovi sa však nedostali. Ten pred nimi vraj ušiel do letoviska Šarm ašŠajch.
V čase, keď tam prichádzali davy, Sulejman už oznamoval víťazstvo demonštrantov. Mubarak nemal ani toľko sily či odvahy, aby koniec svojej vlády oznámil sám.
Protesty sa v piatok neodohrávali len v Káhire. V Alexandrii, druhom najväčšom meste krajiny, vyšli do ulíc státisíce ľudí, v severosinajskom alAríši dokonca napadli policajnú stanicu. Pri prestrelke zomrelo najmenej päť ľudí.
Sledujte dianie v Egypte naživo.
// Objavili sa už aj informácie, že dav sa zhromažďuje pri prezidentskej rezidencii v Šarm aš-Šajchu. Švajčiarsko v reakcii na Mubarakovo odstúpenie zamrazilo všetky účty jeho rodiny.
Egypt teraz oslavuje, no potom príde na rad diskusia o tom, ako ďalej. Krajina je veľmi chudobná, čo prezidentov odchod nezmení. Moc teraz preberie vojenský výbor, na čele ktorého je minister obrany Muhammád Tantáví.
Český arabista Štěpán Macháček tvrdí, že vládnutie armády nemusí byť až také odlišné od Mubarakovho. „Nikdy nemali od seba ďaleko,“ povedal pre SME. Podľa neho nie je jasné ani to, či teraz bude vládnuť armáda, alebo viceprezident Umar Sulejman.
Obavy nabok, v uliciach vládne nadšenie V oboch prípadoch však platí, že títo ľudia stáli celé desaťročia za Mubarakom a mali priamy podiel na mučení a porušovaní ľudských práv, proti čomu sa Egypťania vzbúrili.
O tom sa však teraz v uliciach nehovorí. Tam vládne nadšenie a očakávanie prvých slobodných volieb po desaťročiach autokratického režimu.
Atentáty prežil, revolúciu nie
Pre Američanov znamenal Mubarak stabilitu, domáci trpeli represiami a nezamestnanosťou.
KÁHIRA, BRATISLAVA. Keď v roku 1981 zastrelili vedľa neho sediaceho prezidenta Anvara Sadata, ako málo známy viceprezident prevzal Egypt. Len málokto vtedy čakal, že Husní Mubarak bude viesť najľudnatejšiu arabskú krajinu tak dlho.
Koniec prišiel piatku. Po takmer tridsiatich rokoch jeho vlády a osemnástich dňoch revolúcie.
Ústupky nepomohli Počas vládnutia prežil Mubarak (81) šesť atentátov, no z čela štátu ho odstránila až sila ulice. Od začiatku demonštrácií, ktoré žiadali len jeho odchod, skúšal všetko, aby upokojil ľudí. Trikrát sa postavil pred národ s ústupkami. Sľúbil, že už viac nebude kandidovať on ani jeho syn. Vymenil vládu, vedenie strany, prvýkrát ustanovil viceprezidenta. Nič nepomohlo.
Husní Mubarak (81)
1972 – stal sa veliteľom egyptských vzdušných síl. 1975 – vymenovali ho za viceprezidenta Egypta. 1981 – po atentáte na Sadata prevzal krajinu. 2011 – Po 18 dňoch masových protestov odstúpil z postu.
Keď sa vojenský letec dostal k moci, sľúbil, že bude pokračovať v politike svojho predchodcu. Najmä v medzinárodných záležitostiach to dodržiaval. Bol jedným z najväčších spojencov Američanov v regióne, dobre vychádzal s Izraelom. Doma bol Mubarak v podstate neobmedzeným pánom. V prvých troch voľbách ho vždy zvolili za prezidenta bez protikandidáta.
Opozíciu prenasledoval, jej príslušníkov mučil, sloboda slova bola len na papieri. „Represie proti oponentom boli horšie ako za jeho predchodcu,“ hovorí český arabista žijúci v Káhire Štěpán Macháček. Tvrdý postoj proti opozícii obhajovala vláda bojom proti islamistom.
Okrem potláčaniu ľudských práv Mubaraka položila aj nezamestnanosť a v súčasnosti rekordne drahé potraviny. Prezident na to nedokázal nájsť zbraň. „Ekonomika išla dole, chudobnelo čoraz viac ľudí,“ dodáva Macháček.
Opustí Egypt? Koniec jeho éry oznámili iní, Mubarak v piatok nebol ani v Káhire. Odišiel do Šarm aš-Šajchu, jeho obľúbeného letoviska pri Červenom mori.
Otázne je, či tu nakoniec bude môcť dožiť zvyšok života alebo ho prinútia opustiť krajinu ako tuniského prezidenta. Demonštranti predtým viackrát volali, že chcú jeho odchod z Egypta. „Počas prvých mesiacov, keď bude mať moc armáda, by v krajine mohol zostať. Potom si to neviem predstaviť,“ povedal Macháček.
Tomáš Vasilko, mak
Armáda sa postavila za ľudí. Teraz má moc
Na stranu demonštrantov neprešli len mladí vojaci, ale aj niektorí ich velitelia a nakoniec aj celá armáda.
KÁHIRA, BRATISLAVA. Dohliadneme na ústavné zmeny aj na slobodné prezidentské voľby, sľúbila demonštrantom egyptská armáda. Ešte pred oficiálnym oznámením o rezignácii prezidenta Husního Mubaraka začala postupne preberať moc.
Vojenské velenie ľuďom sľúbilo zrušenie výnimočného stavu, ktorý panuje už tridsať rokov a využíva sa najmä na potláčanie opozície, často brutálne.
Armáda nepadne „Podporíme legitímne požiadavky ľudí,“ napísala armáda vo vyhlásení. Žiadala koniec prebiehajúcich protestov. Tie sa po piatkovom odchode prezidenta zmenili na hromadné oslavy.
V uliciach sa už dlhšie ukazovalo, že mnohí vojaci s demonštráciami sympatizujú. Hovorilo sa, že najmä mladí vojaci, ktorí sú na povinnej vojenskej službe, by mohli vyzliecť uniformu a zapojiť sa do protestov. V uliciach sa v piatok ukázalo, že nielen oni.
Verný krajine Jedna demonštrantka na Twitteri popísala, ako sa traja generáli vzdali funkcií a pripojili sa k davu pred štátnou televíziou. „Prisahal som vernosť Egyptu, nie konkrétnej osobe,“ povedal jeden z nich. Ďalší z veliteľov sa zas vraj pred demonštrantmi rozplakal a ospravedlnil sa za podporu autokratického prezidenta.
Vojaci nielenže proti demonštrantom nezasiahli, ale na niektorých miestach im dávali vodu, či sušienky.
Armáda si počas celých protestov budoval medzi ľuďm dôveru. Teraz môže ukázať, ako im vie vládnuť.
Matúš Krčmárik
