KÁHIRA, TEL AVIV. Egyptská armáda včera opustila svoju neutralitu a postavila sa proti svojmu hlavnému veliteľovi – prezidentovi Husnímu Mubarakovi.
Ten mal včera v noci podľa viacerých zdrojov ohlásiť, že sa vzdáva moci. Neurobil však tak.
Napriek tomu, že jeho odchod požadujú Egypťania od 25. januára, keď sa v krajine začali protivládne protesty, sa z prezidentského paláca neponáhľa.
Vo svojom televíznom prejave včera v noci len zopakoval, že v septembri kandidovať za prezidenta už nebude. Ulici a ani jeho spojencom vo Washingtone to však nestačí.
Včerajšie vyhlásenie armády prišlo neočakávane, aj keď boli signály, že armáda sa už nechce prizerať tomu ako sa rúca egyptská ekonomika a krajina sa utápa v chaose.
Posilnil Sulejmana
Ten spôsobila neochota Mubaraka odstúpiť a zároveň požiadavky opozície, že o akýchkoľvek zmenách v krajine budú rokovať až po prezidentovom odchode.
Aj preto sa očakávalo, že prezident odovzdá svoju moc do rúk armády alebo viceprezidenta Umara Sulejmana.
Tomu nakoniec len odovzdal časť svojich právomocí. Po včerajšom stretnutí armádnej elity, na ktoré nepozvali prezidenta, generáli vyhlásili, že požiadavky ľudu budú splnené. Ulica pritom požadovala hlavne odchod prezidenta.
Sulejman vo štvrtok vyzval demonštrantov, aby sa vrátili späť domov alebo do práce.
"Prišiel čas začať pracovať. Všetci budeme robiť ako jeden tím," povedal Sulajmán a vyzval obyvateľov, aby hľadeli do budúcnosti.
"Toto je kritické obdobie, ktoré si vyžaduje, aby sme držali spolu," zdôraznil, pričom prisľúbil uskutočnenie reforiem. "Zmeny sa začali. Dvere sú stále otvorené pre ďalší dialóg," povedal viceprezident. Zároveň vyslovil odhodlanie urobiť všetko pre "mierové odovzdanie moci založené na ústavných predpisoch".
Obama vyzval na "skutočný" prechod k demokracii
Prezident USA Barack Obama vyzval egyptskú vládu, aby svojmu ľudu rýchlo vysvetlila zmeny, ohlásené v televíznom prejave prezidentom Husním Mubarakom.
Obama vo vyhlásení uviedol, že Egypťanom oznámili presun prezidentských právomocí, ale zatiaľ nie je jasné, či sú tieto zmeny okamžité, zmysluplné alebo dostatočné. Americký prezident dodal, že príliš veľa Egypťanov nie je presvedčených, že vláda myslí vážne skutočný prechod k demokracii.
Egyptská vláda musí podľa Obamu začať s "dôveryhodnou, konkrétnou a jednoznačnou" cestou k demokracii.
Mýlil sa aj šéf CIA
Po tom, čo armáda vydala komuniké, v štátnej televízii sa už začali odpočítavať Mubarakove prezidentské hodiny. Aj riaditeľ CIA Leon Panetta predpovedal, že Mubarak nemá šance sa udržať.
Špekulácie, kto prevezme moc, sa nakoniec ukázali ako predčasné.
Káhirské námestie Tahrír, na ktorom stáli odhodlaní ľudia napriek vyhrážkam režimu dlhých 17 dní, po oznámení, že Mubarak zrejme čoskoro odstúpi, jasalo.
Na námestie sa celý večer ponáhľali tisíce ľudí, aby boli pri tej historickej chvíli. Nakoniec si však len vypočuli, že Mubarak si nenechá diktovať svoj odchod niekým zo zahraničia.
Viacerí ľudia včera tiež kričali, že nechcú vojenskú, ale civilnú vládu. Egypťania už majú dosť vplyvu armády, štyria poslední egyptskí prezidenti mali vojenskú minulosť.
Mubarak bol členom vojenského letectva. A aj Sulejman vyšiel z armády.
To, že nie všetci na námestí boli nadšení z toho, že moc v krajine preberie armáda, ukazuje, aké rozdielne očakávania majú Egypťania od zmien, ktoré navždy zmenia tvár Egypta.
Špekulácie s napätím sledovalo aj donedávna zakázané, ale najväčšie opozičné hnutie Moslimské bratstvo. Jeho lídri hovorili o pripravovanom vojenskom puči.
Vrátia sa do ulíc
S tým by však mala problém väčšina Egypťanov. Do ulíc sa dnes chystala znovu opozícia, ktorá zvolala druhý miliónový protest.
Po nejasnom prejave prezidenta Mubaraka a jeho neochote odísť, sa nebudú báť svoj hnev prejaviť znovu.
Neobľúbený viceprezident má dohliadnuť na prechod moci
Viceprezident vyzval demonštrantov, aby "išli domov", a požiadal Egypťanov, aby sa "zjednotili a pozerali do budúcnosti".
KÁHIRA. Egyptský prezident Husní Mubarak vyprovokoval hnev v uliciach miest, keď v televíznom prejave oznámil, že neodstúpi z úradu a odovzdá niektoré právomoci svojmu viceprezidentovi Umarovi Sulejmanovi.
Mubarak tým sklamal demonštrantov, ktorí očakávali po dvoch týždňoch nepokojov jeho rezignáciu.
"Odíď! Odíď!", kričali státisíce ľudí na káhirskom námestí Tahrír. Predpokladali totiž, že prezidentov televízny prejav bude tou chvíľou, ktorá bude znamenať splnenie ich požiadaviek, aby sa skončil 30 rokov trvajúci Mubarakov autoritársky režim a vláda jedného muža.
Namiesto odchodu z úradu sa 82-ročný bývalý generál v 20-minútovom prejave vykreslil ako vlastenec, ktorý bude až do septembrových volieb dohliadať na usporiadaný prechod moci.
Pochválil mladých ľudí, ktorí ohromili svet bezprecedentnými demonštráciami. Mubarak tiež navrhol ústavné zmeny a väčšiu rolu viceprezidenta Umara Sulejmana v riadení krajiny.
Davy ľudí na káhirskom námestí však nahnevane mávali vo vzduchu topánkami na znak pohŕdania a skandovali: "Preč! Preč s Mubarakom!" Niektorí sa rozplakali.
Viceprezident Sulejman (74), bývalý šéf egyptských tajných služieb, je všeobecne neobľúbený u demonštrantov, ktorí sa snažia o úplný koniec režimu podporovaného armádou a trvajúceho posledných 60 rokov.
Sulejman sa po prezidentovom prejave objavil v štátnej televízii. Vyhlásil, že Egypťania nebudú vtiahnutí do chaosu ani použití ako nástroj na sabotáže. Dodal, že armáda ochráni "revolúciu mládeže".
Sulejman ďalej povedal, že už existuje "cestovná mapa", teda plán na prechod moci, a zdôraznil, že dohliadne na "pokojný prechod moci".
Viceprezident vyzval demonštrantov, aby "išli domov", a požiadal Egypťanov, aby sa "zjednotili a pozerali do budúcnosti". Ubezpečoval ich, že je odhodlaný splniť požiadavky ľudí prostredníctvom dialógu, ktorý sa už začal.
Zdroj: Reuters, Associated Press
TASR
Lídri reagujú na Mubarakovo rozhodnutie neodstúpiť s nevôľou
Mubarakovo rozhodnutie rozhodnutie vyvolalo značnú nevôľu popredných svetových lídrov. Americký prezident Barack Obama otvorene spochybnil, či je Mubarakov prísľub čiastočne odovzdať moc viceprezidentovi "zmysluplným a dostatočným" krokom k reforme.
Egyptského prezidenta podrobil kritike za to, že sa nevyjadril k ľuďom jasne a nekonkretizoval cestu k demokracii. Zároveň vyzval vládu, aby tak spravila, keďže "tejto šance sa zatiaľ nechopila".
V podobnom duchu sa niesli aj ostatné reakcie. Nemecký minister zahraničia Guido Westerwelle sa vyjadril, že Mubarakov prejav nebol "tým krokom vpred, v ktorý sa dúfalo" a obavy medzinárodného spoločenstva sú "po ňom väčšie než pred ním". B
ritský minister zahraničia William Hague vyzval na "bezodkladné ale usporiadané odovzdanie moci", pričom jeho kanadský kolega Lawrence Cannon varoval pred mocenským vákuom, ktoré by mohlo viesť k násiliu a extrémizmu.
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy tiež vyjadril nádej, že Egypt sa pohne smerom k demokracii a neskončí ako náboženská diktatúra v iránskom štýle. Austrálska premiérka Julia Gillardová rovnako skonštatovala, že zmena do Egypta ešte len "musí prísť".
sita
Egyptskí vládcovia vždy vyšli z vojska
Všetci doterajší prezidenti prišli z armádneho prostredia. Rovnako aj súčasný viceprezident.
KÁHIRA, BRATISLAVA. Oficiálne podriadená prezidentovi, no v mnohých prípadoch na strane demonštrujúceho davu. Egyptská armáda sa v týchto dňoch ocitla v komplikovanej situácii.
Armáda má v Egypte dôležitú rolu. Je symbolom nezávislosti krajiny, po celej krajine sú obrázky s „hrdinskými“ vojakmi.
Armáda stráži turistické oblasti, aj všetci doterajší prezidenti vzišli z ich radov, aj viceprezident Umar Sulejman. Najmä preto sa niekedy hovorí, že Egypt je v skutočnosti skôr vojenskou diktatúrou ako republikou.
Keďže je v krajine stále povinná vojenská služba, s armádou má skúsenosti takmer každý egyptský muž. Dĺžka služby sa určuje podľa vzdelania, niektorí strávia v uniforme aj tri roky.
Asi polmiliónová armáda prebrala moc v uliciach už krátko po začiatku protestov. Polícii totiž demonštranti nedôverujú a dochádzalo k častým zrážkam. Keďže vojaci sú „spomedzi ľudu“ a nie profesionáli, protestujúci dúfali, že budú skôr na ich strane.
Spočiatku to tak aj vyzeralo. Vojaci naozaj prevzali skôr úlohu mierových jednotiek ako ochrancov Mubarakovho režimu. Britský denník Guardian však v stredu napísal, že armáda v tajnosti zatýkala stovky, možno tisíce odporcov režimu, niektorých z nich vraj aj mučila.
Mučenie sa často spomínalo v súvislosti s tajnou službou, no s armádou až doteraz nie. Novinári Guardianu tvrdia, že hovorili s niekoľkými zatknutými, ktorých v zajatí bili. Viacerí z opozičníkov sú navyše nezvestní.
Matúš Krčmárik
