Viktor 2.0
Arcinepriateľka Julia Tymošenková prehrala voľby a nie je ani premiérkou. Osobnou satisfakciou pre neho môže byť nepohoda, ktorej železná Julia čelí každý týždeň, keď sa musí hlásiť na prokuratúre. A súdom čelia aj ďalší jej bývalí ministri, čo niektorí pozorovatelia prirovnávajú k politickým perzekúciám.
Ak si odmyslíme brutálnu korupciu (134. miesto podľa Transparency International), niečo Janukovyčovi určite ide lepšie ako Tymošenkovej.
Rozumie ekonomike. Západ si všimol snahu o nutné bolestné reformy, proti ktorým Tymošenková populisticky bojuje na Majdane. Myslia si to aj Američania. Ako vyniesli WikiLeaks, aj americký veľvyslanec o nej písal, že v ekonomike je slabá a jej dobrodružný populizmus by len zvyšoval moc štátu. To sa Janukovyčovi číta dobre.
Skoro by sa zdalo, že jeho Ukrajina vykročila napred. Až na to, že si to nemyslia ľudskoprávne organizácie. Napríklad Freedom House považuje vývoj na Ukrajine, ak nepočítame represie v Lukašenkove, za najväčšie sklamanie roka. Preto vrátila krajinu z kategórie slobodná do kastlíka čiastočne slobodná.
Po americkom PR školení pôsobí Janukovyč síce decentnejšie ako počas oranžovej revolúcie, jeho vládnutie však zaváňa grobianstvom. Novinári miznú, bijú ich a zastrašujú. A vyšetrovanie bývalej premiérky a jej ministrov až nápadne pripomína likvidáciu opozície. To je zlá vizitka pre krajinu, ktorá sa stále tvári, hoci menej presvedčivo, že chce do Európskej únie.
