Súhlasí s plánom, že by sa malo letisko dlhodobo prenajať. Hovorí, že záujem investorov už cítiť. Riaditeľ bratislavského letiska MAROŠ JANČULA.
Rokujete aktuálne s novými dopravcami?
„Rokujeme so súčasnými dopravcami, ktorí u nás pôsobia, o rozšírení ich pôsobenia. Rokujeme aj s aerolíniami, ktoré by boli na letisku úplne nové a už prejavili o lety z Bratislavy záujem.“
Dlhšie sa hovorí o záujme Turkish Airlines. Samotný dopravca verejne deklaruje svoj záujem o lety na Slovensko. Rokujete s nimi?
„Potvrdzovanie rokovaní by som nechal na týchto dopravcov. Bolo by možné vymenovať zoznam dopravcov s ktorými komunikujeme, ale zatiaľ sme takúto politiku nezvolili. Dopravca je ten, ktorý najviac znáša podnikateľské riziko, nech sa teda sám rozhodne, či svoj záujem potvrdí.“
Prečo je Bratislava atraktívna pre klasické aerolínie z Východu?
„Všetko je o sýtosti trhu. Letiská Viedeň a Budapešť sa zahlcujú, od toho sa ceny upravujú do rôznych výšok. Mnohé letecké spoločnosti z Východu sa rozrástli a chcú expandovať. Bratislava má výhodu aj nevýhodu – nevýhodou je Viedeň, ale výhodou sú jej voľné kapacity. Armavia s linkou do Jerevanu urobila strategické rozhodnutie, to vonkoncom nebolo o tom, že k nám do Bratislavy nikto nechce lietať.“
V minulosti ste spomínali, že je záujem o linky do Kyjeva a Moskvy. Ich otvoreniu však bránia bilaterálne dohody, ktoré určujú oprávnených dopravcov, ktorí môžu medzi krajinami lietať. Sú už dopravcovia, ktorí na vás tlačia, aby sa dohody zmenili?
„Títo dopravcovia dohody poznajú. Zmluvu otvoria vždy len dvaja partneri, v tomto prípade sú to ministerstvá dopravy Slovenska, Ukrajiny alebo Ruska. My môžeme pomáhať, ale nie sme tí, ktorí rozhodujú. Naša úloha je viac-menej pasívna.“
Máte informácie, že dopravcovia rokujú s ministerstvom?
„Prebieha to už dosť dlhý čas. Čoskoro azda dostaneme cez naše ministerstvo pozitívny ohlas z Moskvy.“
Viete si predstaviť spojenie Bratislavy s Moskvou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou?
„Samozrejme, prečo nie? Ruské spoločnosti teraz veľmi expandujú a bola by to veľmi zaujímavá alternatíva pre cestujúcich, ktorí lietajú za drahé letenky z Viedne.“
Ako ste pripravení na hokejový šampionát?
„Prebiehajú rokovania s príslušnými organizáciami. Robíme aj technické úpravy nástupných mostov, aby sme zväčšili priestory pre cestujúcich v takzvanej nonschengenskej zóne. Je možné, že k nám budú prichádzať fanúšikovia z Ruska či z iných častí sveta. Zároveň tam chceme vytvoriť priestor na prechodné rozšírenie služieb cestujúcim počas šampionátu.“
Na stavbe terminálu ušetríme
Výstavba terminálu ide podľa plánu?
„K terminálu pripravujeme samostatnú tlačovú konferenciu spolu s generálnym dodávateľom stavby, kde chceme prvú a druhú etapu stavby zhodnotiť komplexne, aby nevznikali žiadne dohady. Chceme s verejnosťou aktívne komunikovať, no nie útržkovito.“
Hovorí sa, že firma ZIPP vám dala zľavu na druhú časť terminálu.
„Nechcem sa toho predčasne dotýkať, či dala, alebo nedala zľavu. Prvá etapa výstavby sa z niečoho skladala a tam sme sa to naučili, pri druhej etape už vieme povedať, čo je naozaj potrebné a čo nie je, čo sa dá robiť inak.“
Takže niečo ušetríte?
„Ako som povedal, všetko je o dialógu a spoločnom hľadaní riešení. Vždy sa dá ušetriť. Nechal by som to na tlačovú konferenciu.“
Aj keď niečo ušetríte, stále platí, že terminál preplatíte oproti vytendrovanej cene. O koľko?
„To sú hypotetické otázky. Platí však, že pri zadávaní projektu sa nerátalo s množstvom vecí, ktoré sa neskôr objavili, ale neboli zohľadnené v cene. A to je objektívne zvýšenie ceny.“
Rokujete o financovaní dostavby terminálu?
„Zabezpečujeme si bankový úver, rokujeme a hľadáme možnosti.“
Prispeje vám na dostavbu terminálu štát?
„Nie.“
Keď sa proces prenájmu naštartuje dobre a bude aj dobrá zmluva, tak sa letisko vráti štátu minimálne v takom stave, ako si ho nájomca prevzal. Ak nie v lepšom.
V akej finančnej kondícii je letisko?
„V prevádzkovom zisku, odpisy nás však ťahajú do celkovej straty. Vieme si všetko financovať sami, až na rozsiahle investície.“
V návrhu o budúcnosti letiska sa hovorí o vážnych problémoch s dráhou. Na jej rekonštrukciu bude v nasledujúcich desiatich rokoch potrebných 233 miliónov eur. Návrh upozorňuje, že pri rekonštrukcii v bode kríženia dráh bude letisko odstavené z prevádzky. Nebude sa odtiaľto vôbec lietať?
„Áno, presne tak. Obmedzilo by sa úplne lietanie, respektíve by sa zmenila dĺžka využiteľnej časti dráhy. Dráha by sa dala použiť len pre niektoré typy lietadiel.“
Je reálne obmedziť tu lietanie?
„Na letiskách sa naozaj deje, že na pol roka či rok je letisko uzatvorené. Otázka je, či si to my môžeme dovoliť spraviť, alebo budeme hľadať iné riešenia.“
Čo sú tie iné riešenia? Zmieňuje sa o nich aj ministerský návrh.
„Sú to relatívne obrovské zásahy do celkovej rekonštrukcie dráhy, a to napríklad jej predĺženie smerom k Malému Dunaju. Vznikla by tak celková dĺžka, ktorá by bola postačujúca počas rekonštrukcie na pristávanie lietadiel typu Boeing 737–700.“
Poradca je pri prenájme letiska nevyhnutnosťou
Ako odborník na letectvo, skúste povedať, prečo je lepšia pre bratislavské letisko koncesie ako predaj.
„To nie je otázka na odborníka na letectvo, ale pre ekonóma.“
Lenže ministerskému návrhu chýba akákoľvek ekonomická analýza.
„Pri zohľadnení všetkých faktorov dnes pôsobiacich na trhu, finančne je asi lepšia koncesia. Návrh predpokladá, že ho budú čítať ľudia, ktorí vedia, o čom sa tam píše, preto tam nie je hlbšia analýza. Tak je to zrejme ponímané. Nie je to vysokoškolské skriptum, v ktorom by sa vysvetľovali aj základy ekonomického fungovania letiska.“
Tak vymenujte aspoň tri dôvody, prečo je lepší prenájom ako predaj.
„Letisko ostane v rukách štátu, ostane mu nad ním aj čiastočná kontrola a po uplynutí nájomnej lehoty sa opäť vráti štátu. Keď sa celý proces naštartuje dobre a bude aj dobrá zmluva, tak sa letisko vráti štátu minimálne v takom stave, ako si ho nájomca prevzal. Ak nie v lepšom.“
Človek však v horizonte 20 či 30 rokov nevie robiť dobré odhady, aby si vedel spočítať, čo sa môže stať. Za posledných desať rokov urobil letecký segment obrovský krok.
„Dnes sa letiská prenajímajú dokonca až na 65 rokov. Viete, čo bude o tridsať rokov? Ako budeme vôbec cestovať? Budeme vôbec potrebovať tak často cestovať lietadlami?“
Presne to sú tie otázky, ktoré bude s našimi dnešnými vedomosťami veľmi veľký problém zohľadniť.
„Áno, ale napriek tomu sa to deje. Aj v tomto kontrakte sa to bude musieť zohľadniť. Dnes sa robia projekty, ktoré sú naozaj na takéto dlhé obdobie a nie sú to len letiská. Letiská sa dnes nielen prenajímajú takýmto spôsobom, ale sa aj stavajú.“
Ministerský návrh hovorí, že už koncom budúceho roka by mohol byť vybratý koncesionár, teda nájomca. Sú už nejaké konkrétne termíny?
„Do konca roka sa budú len vytvárať požiadavky na koncesionára. Ten harmonogram závisí od ministerstva. Nájomca sa bude vyberať najskôr v roku 2012. Toto je projekt, s ktorým my skúsenosti nemáme, musí teda prísť niekto, kto nám poradí. Poradca, ktorý dokonca zmení aj niektoré naše pohľady, ktoré sú v tejto koncepcii letectva načrtnuté.“
Zaznamenali ste už nejaký impulzy zo strany známejších dopravných koncesionárov?
„Zatiaľ nič konkrétne neprebehlo, ale oni sa nikdy priamo nepýtajú. Zatiaľ si robia prehľad trhu, čo a ako sa deje. My vieme, že letisko vždy bolo predmetom záujmu. A to je dobré pre letisko, lebo to znamená, že niečo je na ňom príťažlivé.“
Nájom parkoviska je nevypovedateľný
Ako hodnotíte predvolebnú zámenu pozemkov?
„Pozemky okolo letiska vždy niekoho zaujímali, niektoré viac, iné zas menej. Každý vidí v týchto pozemkoch zdroj rýchlych peňazí. Dá sa na túto kauzu určite pozrieť aj cez túto optiku. Na druhej strane, ak sa snažím pochopiť kroky predchádzajúceho vedenia, určitú logiku v tej zámene vidím.“
A tá logika je aká?
„Jednoducho si povedali, že pozemky v severozápadnej časti areálu vymenia za niečo relatívne lukratívne. Dovtedy lukratívnu pôdu pred terminálom vlastnilo letisko, ktoré nemalo prostriedky na investície. Oni si asi povedali, že keď to vymenia, tak sa tam začne stavať.“
A vy osobne sa na tú kauzu pozeráte ako?
„Tie okolité pozemky sa môžu predať alebo prenajať, to rozhodnutie je na nás, teda skôr na akcionárovi letiska. Všetky tieto úkony s pozemkami by mal schvaľovať akcionár, lebo je to jeho majetok. Narábanie s pozemkami je veľmi citlivá vec.“
Rozhodoval o tej predvolebnej zámene akcionár, teda ministerstvo?
„Boli tam určité náznaky zapojiť ho do toho, ale nakoniec sa tak neuskutočnilo.“
Nemôže vás majiteľ pozemkov blokovať pri výstavbe prednádražia alebo pri rekonštrukcii dráhy? Airport Parking získal pozemok aj pred jednou z pristávacích dráh.
„Všetky pozemky sú v chránenom území letiska, takže majiteľ nemôže robiť takmer nič bez toho, aby sme s tým súhlasili.“
Môže vám robiť prieky pri stavebnom konaní.
„Mohol by ich robiť, to máte pravdu. Predpokladám však, že predmetné pozemky, ak na nich nezačne stavať, budú predmetom ďalšieho predaja.“
Ďalšou kauzou je spolitizovanie nájmu parkoviska. V minulosti sa parkovisko zverilo súkromnej firme, ktorá však garantovala aj investície a zmluva bola v tom čase vypovedateľná. Za Fica sa to zmenila. Čo s tým budete robiť?
„Zmluva je podpísaná do roku 2014 a vyzerá to tak, že je nevypovedateľná. Spravili sme však určité opatrenia v prospech našich cestujúcich, ako vidíte, na časti parkoviska sú zdvihnuté rampy. Nájomca totiž obhospodaroval aj parkovacie plochy, ktoré neboli predmetom nájomnej zmluvy. Zanalyzovali sme to a na tej časti sa parkuje zatiaľ bezplatne. Keďže je zima, tak pohyb na letisku nie je taký veľký. Problém parkoviska riešime vo všeobecnosti. Ďalší postup bude aj predmetom rokovania s tým, kto má parkovisko prenajaté.“
Je vôbec firma Airport Parking naklonená rokovaniam?
„Sme partneri . Budeme sa musieť dohodnúť.“
Keby sme mali príjmy z parkoviska a ďalších neleteckých činností, tak je aj na trinásty plat zamestnancom.
S parkoviskom súvisí problém bratislavského letiska, a to je diverzifikácia príjmov. Neletecké činnosti sú v absolútnom nepomere k leteckým činnostiam.
„Áno. Keby tieto finančné prostriedky letisko malo, tak je aj na trinásty plat zamestnancov.“
A čo hodláte robiť s tým nepomerom?
„Je to historicky zle nastavené, čo súviselo s vnímaním bratislavského letiska. Tento obraz ideme zmeniť. Aktuálne nás mierne brzdí búranie starého odletového terminálu, ale máme snahu zriadiť, prípadne umožniť, výstavbu objektov, ktoré nám zvýšia výnosy z neleteckých činností.“
Podľa zámennej zmluvy vám mal Airport Parking oznámiť, čo postaví na pozemkoch pred terminálom, ktoré získal zámenou.
„Diskusie stále prebiehajú. Mala by tam vyrásť administratívna budova.“
Hovorilo sa o parkovacom dome.
„Aj sa o ňom stále hovorí. Ale závisí to od toho, ako budú schopní investovať a realizovať celý projekt. Jedna vec je samotná kauza. Vec druhá je, či si splnia svoj záväzok a začnú na získanom pozemku niečo stavať, niečo, čo bude zmysluplné a bude tak trochu aj nadčasové.“
Koľko zarábate a prečo ste prijali funkciu riaditeľa bratislavského letiska?
„Prečo som sem prišiel? Niekedy sa to sám seba pýtam. Nechal som sa uhovoriť, nikdy som po tomto poste netúžil. To musím čestne priznať. V minulosti som tu pracoval a pokladal som si za povinnosť tu niečo zmeniť. A koľko zarábam? Je to 2400 eur.“
Nie je to málo na riaditeľa najväčšieho medzinárodného letiska v krajine?
„To je riaditeľský plat, potom mám ešte tisícšesťsto eur ako člen predstavenstva. Takže spolu nejakých 4000 eur. Oproti mojim kolegom na iných letiskách v zahraničí, ktoré sú veľkostne menšie, je to násobne menej.“
Výkony letiska prestali padať, tento rok očakávate dokonca nárast. Očakávate do budúcnosti už len rast?
„Očakávame neustály rast. Môžeme ísť na úroveň 2,5 až 3 milióny vybavených cestujúcich. Trh na to má potenciál, závisí to od vývoja, ktorý nemôžeme ovplyvňovať.“
Novému terminálu chýba štýlová kaviareň či reštaurácia s výhľadom na pristávacieho dráhy. V starom termináli reštaurácia bola a poznal som mnoho ľudí, ktorí tam chodili len pre potešenie, že mohli jesť pri pohľade na ruch na dráhe. Nie je škoda, že toto zmizlo?
„Je to veľká škoda, máte pravdu. Také veci majú potenciál stavať letisko nielen do roviny brány, ale aj akéhosi centra. Keďže prvá časť terminálu však musela predovšetkým poskytnúť dostatok priestoru na vybavovanie cestujúcich, kým sa dokončí druhá časť, architektonické riešenie sa sústredilo najmä na prevádzkové potreby.“
Uvažujete o zriadení takejto reštaurácie a úpravách terminálu?
„Prevádzku s rýchlym občerstvením s čiastočným výhľadom na plochu máme aj dnes, akurát je prístupná iba cestujúcim, ktorí už absolvovali detekčnú kontrolu. Aj keď bývalá reštaurácia určite mala svojich fanúšikov, umiestnenie reštaurácie vo verejnej zóne mimo hlavného toku cestujúcich malo aj svoje ekonomické nevýhody. Uvidíme, čo sa s tým dá robiť, hľadáme alternatívne riešenie.“
Aké môže byť alternatívne riešenie tohto problému?
„Musel by sa postaviť separátny objekt niekde blízko, hlbšie zásahy do architektúry už nie sú možné. Terminál je klasického typu a do projektu sa už nedá výrazne zasahovať.“
Ani v tej druhej časti, ktorá sa ešte nepostavila?
„Nie. Keď sa pozriete na jeho vizualizáciu, po celej dĺžke zo strany letiskovej plochy sú nástupné mosty, ktoré by bránili výhľadu. Rovnako nie je možné čokoľvek postaviť na streche, keďže je vlnitá. Tam môžeme namontovať kameru, aby mohli nadšenci a cestujúcich sledovať dianie na letiskovej ploche.“
Pripravujete nejaký priestor pre spotterov (nadšenci, ktorí fotografujú lietadlá, poznámka redakcie)?
„Uvažujeme, že zo strany Ivanky pri Dunaji navozíme hlinu a na nej urobíme ostrovček, odkiaľ by mohli spotteri fotiť.“
