Väčšina Káhirčanov takmer dva týždne nepracuje. Keďže banky boli zatvorené a bankomaty prázdne, nedočkali sa ani svojich výplat za minulý mesiac. To sa v nedeľu aspoň čiastočne zmenilo.
Vláda rozhodla, že banky otvorí. „Ľudia majú väčšinu peňazí v bankách, nie doma. Preto mali v posledných dňoch veľké problémy kúpiť si čo i len potraviny,“ povedal mi taxikár, keď sme prechádzali okolo jednej z bánk.
Na jej otvorenie čakalo asi dvesto ľudí. Väčšina z nich síce odmieta režim autokratického prezidenta Husního Mubaraka, no potrebujú peniaze, aby mali čo jesť.
Chcú vydržať Armáda sa snažila vrátiť do normálu aj situáciu na námestí Tahrír (Oslobodenie), ktoré sa stalo symbolom protivládnych protestov. Demonštrantov vyzvala, aby odišli aspoň z ciest, nech môžu jazdiť autá. Neuspela.
Ľudia kempujúci priamo na námestí jej odkázali, že sa odtiaľ nepohnú, kým neodíde prezident Husní Mubarak.
„Nechceme nič iné, len to, čo všetci na svete - život bez mučenia. A kým nebudeme mať istotu, že to dostaneme, neodídeme,“ hovoril oduševnene mladík jednému zo zahraničných novinárov.
Isté uvoľnenie však cítiť aj tu. Z troch kontrolných stanovíšť, ktorými ešte v sobotu museli prejsť všetci ľudia smerujúci na Tahrír z druhej strany Nílu, v nedeľu ostalo len jedno. Aj kontroly sú rýchlejšie.
Je ich menej, ale ostávajú 13. deň odporu zakázané Moslimské bratstvo zmenilo názor a vyjednáva s vládou, hoci Mubarak neodstúpil, otvorili sa obchody a banky, burza má fungovať od zajtra, Mubarak odvolal vedenie strany, sám na jej čele ostal.
Protesty sú o niečo menšie a stále nenásilné. Na odchod demonštrantov to však zatiaľ nevyzerá, skôr sa dá hovoriť o posilnení Mubarakovej pozície.
Američania už netlačia na prezidentov rýchly koniec, ale oficiálne sa postavili za postupný prechod k demokracii. V tomto prípade sa počíta, že do jesenných volieb ostane na čele krajiny úradujúci prezident a krajina sa vyhne mocenskému vákuu.
K opozícii, ktorá včera rokovala s vládou, sa navyše pridalo ilegálne Moslimské bratstvo. Ide o historický zlom vo vzťahoch medzi štátom a islamistickou organizáciou, ktorú postavili mimo zákona pred viac ako polstoročím. Bratstvo, ktoré chce zaviesť šaríu, má veľkú podporu najmä medzi chudobnými a vo voľbách by mohlo zohrať dôležitú rolu.
Prezident Husní Mubarak sa medzitým snaží vylepšiť imidž vládnej Národnej demokratickej strany medzi nespokojnými ľuďmi. V sobotu vymenil celé jej vedenie. Podobne ako pri nedávnej očiste štátu, keď vymenil vládu, sám seba na čele ponechal.
Do týždňa je po revolúcii, hovorí opozičný novinár
Mubarakova strana má šancu byť demokratickou, hovorí pre SME novinár Muhammád Tharwár z egyptského opozičného denníka al-Wafd.
Útočia v Egypte aj na domácich novinárov?
"Nezávislé médiá majú problémy, ale nie je to také tvrdé. Na jedny menšie noviny sa pokúsili zaútočiť, no nespravili väčšie škody."
Prezidentovi stúpenci považujú zahraničných novinárov za zradcov, čo si myslia o domácich?
"Ľudia, ktorí útočia na novinárov, nie sú intelektuáli. Sú to násilníci, zlodeji. Sú len nástrojom režimu, podnikateľov a starej gardy v Národnej demokratickej strane (NDP). Oni nerozmýšľajú, len plnia to, čo im povedia. O politiku sa nestarajú a o nás si nemyslia nič. Keď som hovoril s naozajstnými prezidentovými priaznivcami, povedali mi, že chcú pokoj a nie protesty. Neútočili na nás.
Prečo sa protesty začali práve teraz?
"Sú dva hlavné dôvody. Nespokojnosť sa stupňuje od minuloročných parlamentných volieb, ktoré Mubarak zmanipuloval v prospech svojej strany. A potom sú tu tuniské protesty, ktoré boli pre nás motiváciou."
Kto sú ľudia v uliciach? Čo chcú?
"Nedá sa povedať, že je to len Moslimské bratstvo, nespokojná mládež, alebo liberáli. Je to kombinácia všetkého, aj ďalších skupín. Táto revolúcia nemá žiadneho vodcu, žiadnu spoločnú politiku. Dokonca ani žiadne spoločné požiadavky, o ktorých sa dá rokovať. Aj preto sa počet demonštrujúcich znižuje, revolúcia sa pomaly končí, do týždňa bude po nej."
Prečo?
Bežní Egypťania si myslia, že režim urobil dosť ústupkov. Už len to, že prezident ani jeho syn nebudú kandidovať a navyše vymenil celú vládu a vedenie strany. Väčšina Egypťanov nemá rada Mubarakov režim, ale vidí ústupky. Pokračovanie protestov ide proti ľuďom v uliciach. Sme veľmi emocionálny národ. Keď niektorí videli Mubarakov prejav v utorok, plakali a hovorili - nie, on si túto revolúciu nezaslúži, je to dobrý človek."
Ak sa situácia upokojí a prídu voľby, budú naozaj slobodné a nenásilné?
"Nemôžete preskočiť zo zmanipulovaných volieb do úplne transparentných. Musí byť aj niečo medzi tým."
Takže aj tieto budú zmanipulované?
"Trochu áno. Ale už to nebude zmanipulované na 90 percent, ale povedzme na 20."
My sme mali revolúciu pred viac ako 20 rokmi a museli sme nájsť skúsených sudcov alebo politikov, ktorí neboli napojení na komunistický režim. Máte takých ľudí?
"Áno."
Kde získali skúsenosti?
"V Mubarakovej strane. Nemôžeme povedať, že celá strana je skorumpovaná, aj tam sú dobrí ľudia. Tak isto nemôžeme povedať, že celá vláda je skorumpovaná. To nie je pravda."
Veríte, že NDP sa môže zmeniť na klasickú demokratickú stranu?
"Určite. Už teraz sa vedenie snaží vylepšiť obraz strany, starých straníkov a biznismenov vymieňajú noví, rešpektovaní aj opozíciou."
Kto podľa vás vyhrá v sloboných voľbách?
"Mubarakova NDP. Nebude to však veľké víťazstvo ako v minulosti, získajú len asi 60 percent hlasov. Budú mať aj prezidenta. Ostatné strany sú totiž slabé a ich kandidáti nezískajú veľkú podporu. Hovoríme o vládnutí pre 80 miliónov ľudí, to je veľmi náročné. Na to iné strany ešte nemajú."
Akú šancu má Muhammád Baradej?
"Žiadnu. Do Egypta prišiel po rokoch strávených v zahraničí, dokonca tu ani nežije nepretržite. Aj na protesty sa vrátil zo zahraničia. Teraz hovorí v mene egyptského národa, ale kto ho do tejto úlohy vybral? Nie je reprezentantom ľudu, ani opozície. Nemá právo hovoriť, že egyptský ľud neuznáva prezidenta. On ho môže odmietať, ale to je len jeho názor."
Ktorý scenár je pre budúcnosť Egypta najlepší?
"Nechať Mubaraka pri moci do volieb, ináč vznikne mocenské vákuum. Baradejova predstava, že nám bude vládnuť akási rada múdrych, nie je vôbec realizovateľná. Máme ústavu, podľa dohody všetkých strán ju budeme meniť a potom prídu voľby. Mubarak mohol odísť do zahraničia, ako tuniský prezident. Ale krajina by potom ostala bez prezidenta. Nechcem povedať, že to myslí dobre. Možno chce len urobiť ústupky, aby zabezpečil dobrý život pre seba a pre svoju rodinu. Možno cíti vinu a snaží sa napraviť aspoň časť svojich chýb."
Matúš Krčmárik
Autor: Káhira
