Tridsať percent ľudí odpovedalo: „Yes, it is a big problem!“ A sedemnásť percent: „Nie widze absolutnie zadnego problemu!“
„Poľský inštalatér“ sa stal v niektorých britských médiách legendou svojho druhu a je zrejme otázkou času, kedy podobný osud čaká aj „českého lekára“.
Len namiesto článku o tom, ako popletený imigrant z Východu omylom pripojil plynové potrubie k vodovodu, budeme čítať články o lekároch, ktorí pre jazykovú bariéru nasadili pacientovi namiesto narkózy klystír, prípadne naopak.
Nemyslím si, že drvivá väčšina doktorov zapojených do akcie „Ďakujeme, odchádzame“, chce skutočne odísť do cudziny. Ono je to veľmi ťažké.
Chce to nielen odborné a jazykové schopnosti, ale tiež náturu. Kto ju má, tak už je v cudzine teraz. Lenže lekári, ktorí teatrálne dali výpoveď, to stále berú ako PR hru. Vymyslel ju Jiří Hrabovský, bývalý moderátor Československej televízie.
Mal od odborárov zadanie získať čo najviac lekárov, a to splnil skvele. Vymyslel heslo „Náš exodus, váš exitus“ a od filmárov prenajal sanitku. A bolo!
Dnes sú v správach, licitujú s ministrom o miliardách, cítia sa na koni. No môj odhad je, že skôr či neskôr začnú celé PR nenávidieť. Pretože život je niečo viac ako PR.
Vidíme to podľa toho, že najväčším strachom vyhrážajúcich sa lekárov je to, aby nemocnice vzali ich výpovede späť. To veľmi nevypovedá o ich prílišnom sebavedomí a hlavne o odhodlaní odísť do cudziny. Osobne dúfam, že odídu, a to pokiaľ možno takzvaným svinským krokom.S vydieračmi sa nevyjednáva.
Vraj nám hrozí, že do ordinácií nastúpia lekári z Východu. Nemám s tým problém. A pokiaľ nebudú hovoriť úplne plynulo po česky, tak im rozdiel medzi narkózou a klystírom určite nejako vysvetlím.
