Egyptská vládna strana zažíva silné politické otrasy. Husni Mubarak však ostal vo vedení strany.
KÁHIRA. Egyptská vládna strana prišla o takmer celé vedenie. Prezident Husní Mubarak si však pozíciu udržal. Pôvodné informácie hovorili o tom, že z čela strany odstúpil aj Mubarak. Bol by to výrazný signál desaťtisícom ľudí, ktorí už takmer dva týždne každý deň protestujú za zmeny v krajine.
Z Národno-demokratickej strany odchádza aj jeho syn Gamal, informovala egyptská televízia. Mubarak už skôr sľúbil, že v jesenných prezidentských voľbách kandidovať nebude. Ľuďom v uliciach to však nestačí a žiadajú jeho okamžitý odchod.
Mubarak sa v rozhovore pre televíziu ABC News tento týždeň posťažoval, že nemôže odísť, aj keď by naozaj chcel. "V štátnej službe som už viac ako 60 rokov, samozrejme, že pomýšľam na dôchodok," poznamenal.
Tvrdí, že neodchádza, lebo moc by po ňom prebralo Moslimské bratstvo. Mubarak už dlhodobo varuje, že najbližšie voľby prinesú k moci islamistov a Egypt pôjde "iránskou cestou". Aj za vyhrotením súčasných
protestoch je podľa Mubaraka Moslimské bratstvo.
Protesty trvali celú noc
Protesty proti egyptskému prezidentovi pokračovali aj v noci nadnes. Tisíce ľudí zotrvali na námestí Tahrír v Káhire, zákaz vychádzania nerešpektovali ani demonštranti v Alexandrii.
Demonštranti oznámili, že protesty neukončia, až kým Mubarak z úradu neodíde. Zhromaždenia zväčša prebehli pokojne, silnejšie incidenty hlásené neboli.
Na námestí Tahrír bolo v skorých ranných hodinách počuť streľbu, vojaci očividne vypálili varovné výstrely do vzduchu. Medzitým egyptské úrady zmiernili nočný zákaz vychádzania, ktorý teraz platí od siedmej večer do šiestej ráno miestneho času.
Panarabská televízia al-Džazíra informovala, že neznámi páchatelia jej v piatok prepadli a zničili kanceláriu v Káhire. Vedúci kancelárie a jeden zamestnanec boli zatknutí.
Mubarak okamžité odstúpenie zatiaľ odmieta s tým, že by v krajine nastal chaos. Údajne sa zdržiava v silne stráženom prezidentskom paláci v Káhire.
Mubarak sa stretol s ministrami
Egyptský prezident Husní Mubarak v sobotu rokoval s členmi svojej novej vlády. Informovala o tom štátna tlačová agentúra MENA. Išlo pritom o prvé stretnutie prezidenta s ministrami po tom, čo minulý týždeň rozpustil predchádzajúcu vládu v snahe vyhovieť demonštrantom, ktorí v krajine protestujú už 12. deň.
Mubarak sa stretol s premiérom Ahmedom Šafíkom ako aj ministrami energetiky, obchodu, financií, sociálnych vecí a šéfom centrálnej banky, uviedla MENA.
Egyptská vláda podala demisiu minulú sobotu po tom, čo ju k tomu vyzval Mubarak v záujme ukončenia protivládnych protestov. Mubarak tiež prisľúbil prijatie demokratických reforiem, hlavnou požiadavkou demonštrantov však ostáva demisia prezidenta.
Západ tlačí silnejšie
Stále hlasnejšie sú aj výzvy zo zahraničia. Americký prezident Barack Obama Mubarakovi odporučil, aby "počúval, čo mu hovoria egyptskí ľudia", zatiaľ čo 27 vlád EÚ sa na summite v Bruseli zhodlo na tom, že egyptský "proces transformácie sa musí začať teraz".
Mubarak sám v septembrových voľbách už kandidovať neplánuje, svoj mandát chce však dotiahnuť do konca a vyhnúť sa tak možnému chaosu v krajine.
Al-Baradií: S kandidatúrou na prezidenta nemám problém
Líder egyptskej opozície a bývalý šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Muhammad al-Baradií nevidí žiadny problém, ktorý by mu bránil v kandidatúre na prezidenta krajiny, pokiaľ si to budú priať ľudia. Al-Baradií to uviedol v piatok pre panarabskú televíznu stanicu al-Džazíra. Disidentova hlavná priorita je prechod krajiny k demokratickému systému.Al-Baradií sa po odchode z funkcie v MAAE, ktorú vo Viedni zastával 12 rokov, vrátil do rodnej africkej krajiny. Odvtedy si získal na svoju stranu množstvo podporovateľov a bojovníkov za demokraciu, ktorí žiadajú politické reformy. Na adresu svojej účasti v prezidentských voľbách tvrdí, že bude kandidovať iba ako nezávislý a v prípade, že voľby budú slobodné a demokratické.
Kandidatúra 68-ročného laureáta Nobelovej ceny mieru je podľa súčasnej egyptskej ústavy iba hypotetická. Aj ako nezávislý totiž potrebuje podporu parlamentu a obecných zastupiteľstiev, kde dominujú členovia z Národnej demokratickej strany súčasného prezidenta Husního Mubaraka.
V piatok demonštrovali už 11 deň odporcovia prezidenta Mubaraka. Pri nepokojoch a stretoch opozičníkov s políciou a tiež stúpencami miestneho diktátora zomrelo vyše 300 ľudí a stovky utrpeli zranenia. Opozícia nazvala piatok "dňom odchodu" prezidenta z funkcie, jeho podporovatelia zase "dňom lojality". Mubarak však ostal aj naďalej v kresle. Pre upokojenie rozhnevaného ľudu cez týždeň prisľúbil, že v septembrových voľbách kandidovať, po 30 rokoch pri moci, už nebude. Účasti na nich sa vzdal aj jeho viceprezident Umar Sulajmán.
sita
