Opäť tam boli státisíce ľudí. Na káhirskom námestí Tahrír (Oslobodenie) i v ďalších egyptských mestách. Opozícia i po jedenástich dňoch dokázala zmobilizovať kritikov režimu prezidenta Husního Mubaraka.Žiadne väčšie nepokoje Egypt tentoraz nezažil.
Armáda sa poučila z minulých dní, keď protestujúcu opozíciu provokovali prezidentovi prívrženci. Už v noci vojaci námestie Tahrír obkolesili a vytvorili ochranné zóny.
Koncert, nie protest
Ako rodinnú udalosť zobrali piatkové protesty mnohí rodičia, ktorí sa nebáli na káhirské námestie priniesť svoje malé deti.
„Chcem, aby moja dcéra mohla v dospelosti hovoriť - bola som pri tom,“ povedal Muhammad, ktorý stál v rade pri jednom z mostov vedúcich k námestiu. Pri sebe mal aj manželku a dve malé deti.Na prvý pohľad to pripomínalo vstup na koncert.
Ľudia stáli v rade a po krátkej prehliadke ich vojaci pustili na námestie. Neodhovárali ich, ani im nerobili zbytočné problémy. Naopak. Usmievali sa, ako keby si v duchu hovorili, že ak by neboli v službe, na Tahrír by teraz išli oni.Opozícia nazvala piatok dňom odchodu. Práve včera mal podľa výzvy Mubarak odstúpiť.
Jeho priaznivci zas hovorili o dni lojality.Aj oni mali svoje bohoslužby a následné demonštrácie, na Tahrír sa cez kontroly nedostali, no bolo ich päťkrát viac.
Aspoň to tvrdí prezidentova fanúšička Amína Badáviová, ktorú spovedala BBC. Obe skupiny boli našťastie od seba dostatočne ďaleko.
Útoky a prenasledovanie zahraničných novinárov neustávajú. Osobné kontroly, zhabanie techniky a zatýkanie pokračovalo. Novinári bez ohľadu na to, z ktorej krajiny prišli, sa stali proti svojej vôli súčasťou boja o politické zmeny v najľudnatejšej arabskej krajine.
Bez Mubaraka to nejde
Mubarak sa zatiaľ na odchod nechystá. Ako v exkluzívnom rozhovore pre ABC News povedal, sám by aj chcel, no v tom prípade by nastal v krajine chaos.
„V štátnej službe som už viac ako 60 rokov, samozrejme, že pomýšľam na dôchodok,“ poznamenal. Prezidentovi stúpenci strašia tým, že po Mubarakovi moc preberú islamisti.
Aj tajomník jeho strany pre CNN povedal, že Západ by sa nemal tak tešiť, lebo „môže stratiť 84 miliónov Egypťanov“.
Američania napriek tomu na Mubaraka tlačia, aby skončil. Keby to aj neznamenalo koniec jeho režimu, mal by aspoň moc odovzdať svojmu viceprezidentovi Omarovi Sulejmanovi.
Biely dom robí všetko preto, aby sa skončili nepokoje, ktoré si vyžiadali viac ako 300 mŕtvych.
S nástupom islamistov ráta Irán, no ten sa z toho naopak teší. Duchovný vodca krajiny ajatolláh Chameneí vyhlásil, že prevrat v Tunisku aj súčasné dianie v Egypte je pokračovaním iránskej revolúcie z roku 1979. Odborníci s ním nesúhlasia.
Pripomínajú, že ajatálloh Chomejní bol vtedy jasným lídrom davu, no egyptská opozícia podobnú postavu nemá. Ani po jedenástich dňoch protestov.
Je kresťan a zmeny nechce
Tajný policajt v civile nechýba ani pred koptskou katedrálou v Káhire.
KÁHIRA. V dave, ktorý odhodlane žiada odchod prezidenta Mubaraka, vraj vedľa seba stoja mladí, starí, moslimovia i kresťania.
Profesor v stredných rokoch medzi nimi nie je. Je to kresťan a patrí k tým, ktorí hovoria, že zmenou režimu môžu kopti stratiť najviac. Hneď po Mubarakovi a jeho ľuďoch.
Sloboda a sloboda
„Máme úplnú slobodu, dôkazom je aj to, že ja ako kresťan som profesorom na univerzite,“ povedal mi.
Bolo to pred koptskou katedrálou svätého Marka, jedným z najväčších kresťanských monumentov v moslimskom Egypte.
Nedozvedel som sa jeho meno, ani to, prečo by mali kopti stratiť, keď sa tak často sťažujú na zastrašovanie a diskrimináciu v moslimskom Egypte.
Pristúpil k nám muž v civile a profesor hneď zmĺkol.Kopti možno majú náboženskú slobodu, no ako aj ostatní Egypťania, nemajú niektoré zo základných ľudských práv. Slobodu slova.
Keď som prišiel ku katedrále, nechceli ma pustiť dovnútra, ani nechať prehovoriť s miestnym duchovným, či veriacim. Práve vtedy sa prihovoril spomínaný profesor.
„Tu vám nikto nič nepovie,“ povedal rezolútne. Na opakovanú otázku prečo, neodpovedal. A keď sa ho pýtam na strach, odpovie protiotázkou. „Aký strach?“
Pýtajte sa v televízii
Vysvetlil mi to muž v civile. „Odíďte, toto je naša krajina. Nepýtajte sa ľudí na názor, na to sme tu my,“ odkázal mi. Ak chcem vedieť, čo si ľudia myslia, mám sa vraj opýtať v štátnej televízii. Potom už na mňa len kričal a spustil spŕšku nadávok.
Prekvapujúco v angličtine. Musel som odísť a dostal som sprievod. Až po najbližšie vojenské stanovište so mnou išiel mladík na motorke, ktorý mi pri každom zastavení ukazoval smer.
Matúš Krčmárik
