Pýtajú sa: Je dobré želať niekomu dobro, keď nám možno prinesie zlo? A prečo? Veď takto to pre nás bolo dobre.
Z Egypta na nás síce dýchal studený mier, ale dalo sa tam ísť na dovolenku a šanca, že odtiaľ na nás zaútočí regulárna armáda, bola zanedbateľná.
Teraz to bude určite horšie.Nechcem podobné úvahy zľahčovať a plne chápem izraelské obavy, lebo tu žijem aj ja, ale svojim izraelským známym som rozprávala, ako si nás po páde komunizmu chodili obzerať rakúski susedia, ako sa báli nakupovať naše údajne zamorené potraviny (až kým nezistili, ako lacno sa dajú kúpiť), ako si mysleli, že žijeme v zemľankách a nemáme splachovacie toalety.
Lebo taká bola propaganda. Aj u nás si vtedy mnohí, čo nemohli chytať rakúsku televíziu, mysleli, že rakúski robotníci sú stále nezamestnaní a chodia si po žobračenky na úrad práce.Toto hovorím svojim izraelským priateľom. Aby sa upokojili.
Zmena straší, najmä ak žijete v regióne, kde každá nová vec vedie skôr k horšiemu ako k lepšiemu.
Čo my v Izraeli vieme o Egypťanoch a čo oni vedia o nás? My vieme, že sú tam lacné hotely, chudoba a Mubarak.Oni, že Izraelčania sú krvilační zabijaci palestínskych detí.
Tak to prezentujú médiá. Niet divu, že Izraelčania sa boja povstania v Egypte a Egypťania posielajú Mubaraka do pekla aj preto, že udržiaval s Izraelom mier.
A možno to chce len čas. Aby sa ľudia spoznali, aby revolúcia v Egypte ukázala svoje skutočné ciele, aby sa tam najprv sformovala nová garnitúra. Je možné, že pre Izrael bude horšia ako Mubarakovi panáci.
Aj tak si nemyslím, že je dobré Egypťanom upierať právo na zmenu.Aj keď je to zmena, čo desí. Ide len o to, aby sme na ňu boli pripravení. Lebo zastaviť sa už nedá.
