Sympatický pár – Dagmar a Václav Havlovci. FOTO – ČTK
FOTO – ČTK
FOTO – ČTK
Štyri prezidentské manželstvá zostali bezdetné – Benešovo, Husákovo a zatiaľ aj obidve manželstvá Václava Havla.
Iba jeden prezident sa rozviedol – Gustáv Husák.
Dvaja prezidenti si zobrali za manželky rozvedené ženy – Husák a Havel.
Dvaja prezidenti nastúpili do svojej funkcie bez partnerky – vdovec Emil Hácha a Gustáv Husák.
Traja prezidenti počas pôsobenia vo funkcii ovdoveli – Tomáš G. Masaryk, Gustáv Husák a Václav Havel.
Dve manželky prezidentov sa dožili pomerne vysokého veku – Hana Benešová (89) a Marie Zápotocká (91 rokov).
Tri prvé dámy mali skúsenosť s väzením – Hana Benešová, Marie Zápotocká a Olga Havlová.
Tri prvé dámy sa vydali za svojich mužov, budúcich prezidentov, tehotné alebo s dieťaťom – Marta Gottwaldová, Marie Zápotocká a Božena Novotná.
Najdlhšie zastávala rolu prvej dámy Božena Novotná, najkratšie Viera Husáková.
Charlotta Garrigue Masaryková: Rovnocenná partnerka
Narodila sa 20. novembra 1850 v americkom Brooklyne. Masaryk o nej tesne po zoznámení povedal: „Je vzdelaná a vážna.“ To si na nej nesmierne vážil on aj všetci, čo ju poznali. Bola tolerantná a slobodomyseľná – a pravdepodobne najvzdelanejšia partnerka prezidenta našej bývalej krajiny.
Prvou dámou sa stala vznikom republiky v roku 1918 vo svojich šesťdesiatich ôsmich rokoch a zostala ňou do roku 1923. Svoju úlohu však pre chorobu takmer nevykonávala, čiastočne ju zastupovala jedna z jej dcér, Alica. Zomrela v roku 1923 na zámku v Lánoch.
Hana Benešová: Okázalo oddaná
Narodila sa 19. júla v roku 1885 v pohraničnom Teplicku. Dokázala si získať uznanie a obdiv nielen svojho muža Edvarda, ale aj väčšiny občanov. Skôr, ako sa stal manžel prezidentom, bol sedemnásť rokov ministrom zahraničných vecí a Hana ho sprevádzala na väčšine zahraničných ciest a rokovaní na najvyššej úrovni.
Prvou dámou sa stala vo svojich päťdesiatich rokoch v roku 1935 a zostala ňou s prestávkou do júna 1948. V septembri toho istého roku sa stala vdovou. Zomrela v roku 1974 v Prahe vo svojom byte na Lorete.
Marta Gottwaldová: Žena bez espritu
Narodila sa 17. septembra 1899 v Kopřivnici a ženou budúceho „prvého robotníckeho“ prezidenta sa stala až osem rokov po tom, ako sa zoznámili a ona otehotnela. Nemala žiadne vzdelanie.
Prvou dámou sa stala vo svojich štyridsiatich deviatich rokoch a pokúšala sa ísť v stopách svojej predchodkyne aspoň formálne. Obliekala sa v rovnakých salónoch ako Hana Benešová, ako žena robotníckeho prezidenta sa obliekala do drahých kožušín. Zomrela v roku 1953, pol roka po svojom mužovi.
Marie Zápotocká: Prvú dámu nehrala
Narodila sa 6. decembra 1890. Antonína prvýkrát uvidela na tribúne ako robotníckeho rečníka, krátko nato sa opäť stretli a narýchlo aj zobrali. Vraj preto, že sa „museli“.
Prvou dámou sa stala vo svojich šesťdesiatich troch rokoch, na „hradný“ život si nikdy nezvykla a nehanbila sa priznať, že sa pri oficiálnych príležitostiach necíti príliš dobre. Bola robotníčkou, a tak si najlepšie rozumela s hradnými záhradníčkami a kuchárkami. Zomrela v roku 1981 na Dobříšti, dvadsaťštyri rokov po smrti svojho manžela.
Božena Novotná: Uzatvorená a neprístupná
Narodila sa 26. februára 1910 v pražských Letňanoch. V rovnakej štvrti býval aj jej budúci manžel Antonín, s ktorým sa poznali od detstva. Svadbu uzatvorili podobne ako dva predchádzajúce prezidentské páry, pretože čakali potomka. Manželia spolu viedli veľmi uzatvorený život, o Boženiných názoroch sa verejnosť takmer nikdy nič nedozvedela.
Prvou dámou sa stala vo svojich šesťdesiatich siedmich rokoch a povinnostiam sa skôr vyhýbala, než ich napĺňala. Za svojej éry nechala z niektorých priestorov Hradu vysťahovať nábytok po Masarykovi a nahradila ho moderným. V pozícii prvej dámy pôsobila jedenásť rokov, do roku 1968, keď bol Antonín Novotný nútený abdikovať. Zomrela v roku 1980, päť rokov po smrti svojho manžela, s ktorou sa nikdy nezmierila.
Irena Svobodová: Zmierená s armádnym poriadkom
Narodila sa 10. januára 1901 pri Kroměříži. Svojho muža stretla ako kapitána na jednej tancovačke, pol roka po tom ju požiadal o ruku. Celý život s ním bez väčších námietok znášala sťahovavý život vojaka.
Prvou dámou sa stala vo svojich šesťdesiatich siedmich rokoch a zostala so svojím mužom Ludvíkom na Hrade do roku 1975, keď ho vystriedal Gustáv Husák. Do prezidentského bytu v Kráľovskej záhrade Pražského hradu sa presťahovala, až keď zistila, že je to z protokolárnych dôvodov nutné, ale aj praktické. Nechala zrušiť plot medzi ich domom a Belvederom, ktorý tam zriadila Marta Gottwaldová, rovnako odstránila ploty pri zámku v Lánoch a park sprístupnila verejnosti. Zomrela v júli 1980, desať mesiacov po smrti svojho manžela.
Viera Husáková: Neznáma z Bratislavy
Narodila sa 4. júna 1923 v Bratislave do českej rodiny. Gustáv ju poznal ako novinárku, začali spolu chodiť v čase, keď ona bola vydatá a on ženatý. Obidvaja sa potom rozviedli – Gustáv si ju zobral až na odporúčanie Brežneva, ktorý Vieru spoznal na Kryme. Svadba sa uskutočnila vo štvorici tesne pred štátnou návštevou Indie.
Prvou dámou sa stala vo svojich päťdesiatich troch rokoch. Aj po svadbe s Gustávom zostala bývať v Bratislave a do Prahy prilietala iba na víkendy, prípadne kvôli protokolárnym povinnostiam. Ďalej pracovala ako novinárka, chodila nakupovať a žila normálnym, nenápadným životom. Vynikala znalosťami niekoľkých jazykov. Zomrela tragicky na jeseň roku 1977, letela vrtuľníkom do nemocnice z kúpeľov, kde si zlomila nohu. Vrtuľník havaroval, nehodu nikto neprežil.
Olga Havlová: Vecná a rozhodná
Narodila sa 11. júla 1933 v Prahe na Žižkove. Svojho muža si vzala po osemročnej známosti. Netúžila po tom, aby sa jej muž stal prezidentom, ale svojej úlohy sa zhostila s obdivuhodným šarmom a rozhodnosťou. Napriek tomu, že nemala žiadne formálne vzdelanie, pohybovala sa celý život medzi vzdelancami a podľa nich vedela veľmi rýchlo prijímať nové informácie a poznatky.
Prvou dámou sa stala v päťdesiatich šiestich rokoch. Stala sa prirodzenou autoritou štátu. Svojou nadáciou Výbor dobrej vôle obnovila tradíciu charity, podarilo sa jej vrátiť interiér Pražského hradu do prvorepublikovej podoby rovnako ako zámok v Lánoch. Na verejnosti vystupovala minimálne, no i tak sa dočkala úcty a obdivu. Zomrela 27. januára 1996.
Emília Kováčová: Neprehliadnuteľná a razantná
Narodila sa 8. februára 1931, prvou dámou sa stala vo svojich šesťdesiatich dvoch rokoch.
Bola profesorkou na Ekonomickej univerzite v Bratislave, v odbore zamestnanosti a sociálneho rozvoja. Jej akademická kariéra trvala tridsaťpäť rokov. Je autorkou štyroch samostatných odborných publikácií a podieľala sa na tvorbe mnohých vysokoškolských príručiek. Dodnes je správkyňou Nadácie Emílie Kováčovej.
Jej záľubou je zariaďovanie interiéru. Dom prezidentskej dvojice Kováčovcov je zariadený s mimoriadnym vkusom a zmyslom pre detail. Všetky zdanlivé maličkosti našla Emília Kováčová sama v zašitých obchodíkoch po celom svete a na plážach.
Irena Schusterová: Utiahnutá a starostlivá
Narodila sa 2. novembra 1937 v Bobrove, okres Námestovo, ako Irena Trojáková. Absolvovala Strednú zdravotnú školu s maturitou v Bratislave. Tridsaťtri rokov bola zamestnaná v Detskej nemocnici v Košiciach, pätnásť rokov ako diétna sestra a osemnásť rokov ako vedúca prevádzky.
Prvou dámou sa stala vo svojich šesťdesiatich dvoch rokoch. Vo voľnom čase sa venuje turistike, knihám, má záľubu v pestovaní kvetín. Nadácia Ireny Schusterovej orientuje všetky svoje sily výlučne na pomoc a podporu kardiocentra Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave.
