Do ulíc Káhiry vyšli aj stúpenci Mubaraka. S odporcami režimu po sebe hádzali kamene.
Kričal mi do tváre hádam z desiatich centimetrov. „Čo tu chceš!? Ťahaj domov! Husní Mubarak je môj prezident!“ Nebol z egyptskej metropoly a bol skutočne nahnevaný.
Na káhirskom Námestí oslobodenia alebo Tahríre, sa v stredu zišli stúpenci autokratického prezidenta, ktorého médiá šíria informácie, že nepokoje pomáhajú šíriť cudzinci. Predovšetkým vraj novinári.
Nadávali na Američanov
A nezostalo pri kriku. Onedlho sa do seba pustili oba tábory, ktoré rozdeľuje hodnotenie súčasného egyptského prezidenta. Na uliciach modernej Káhiry prepukol nevídaný chaos, keď právo stálo na strane muža ozbrojeného ťažšou tyčou. Desaťtisíce Egypťanov zo znepriatelených táborov po sebe hádzali kamene. Demonštranti oboch strán sa chránili často len kartónmi, ktoré držali miesto štítu.
Ulicami sa sústavne valili prúdy promubarakovských bitkárov s transparentmi svojho vodcu, ktorí výhražne pokrikovali na okoloidúcich. Podľa oficiálnych zdrojov sa zranilo viac ako 600 ľudí. Podľa informácií miestnych médií zahynuli traja ľudia.
Zatiaľ čo opoziční demonštranti zahraničných reportérov vítali, stúpenci Husního Mubaraka – inak veľkého obľúbenca demokratického Západu – ich bili. Fotografov vraj policajti v civile nakladali do nákladných áut a kamsi odvážali.
Úrady v stredu opäť povolili spustiť internet a armáda posunula zákaz vychádzania. Zrejme preto, aby sa uľahčil príchod a odchod mimokáhirských Mubarakových stúpencov. Tí dokonca vykrikovali hanba Spojeným štátom, krajine, ktorá je dlhoročným Mubarakovým spojencom. „USA podporujú Muhammada Baradeja, je to ich sluha,“ vysvetľoval mi Abdulláh, ktorý prišiel podporiť prezidenta.
Občianska bitka
Niektorí vojaci, ktorí hliadkovali pri bankách a vládnych budovách, mali na hlavách kukly. Armáda zostala neutrálna aj v situáciách, keď sa pred ich zrakmi do seba pustili egyptskí občania. Áno, v stredu na Tahríre a v jeho okolí prebiehala ak nie občianska vojna, tak bitka.
Kto vlastne podporuje Husního Mubaraka a prečo? Motívy sú rôzne. „S ním je Egypt stabilnou, bezpečnou krajinou, ktorá sa snaží chrániť všetkých,“ hovorí Butrus. Stojíme spolu v jednom z takzvaných Miest mŕtvych, teda cintorínoch, kde ľudia žijú prakticky vedľa hrobov, respektíve nad nimi. „Som kresťan,“ ukazuje hrdo vytetovaný krížik, ktorým sa v Egypte pýšia hádam všetci Ježišovi nasledovníci.
Nielen Butrus sa obáva zmien, ktoré môžu vyústiť v zriadenie islamistického štátu, nepriateľského voči iným vieram. Pritom aj v terajšom režime dochádza k útokom na kresťanov a kostoly.
Kto stojí za Mubarakom
Túžba po pokoji, hoci aj vynútenom autoritárskym režimom, je najčastejším, ale nie jediným dôvodom, prečo časť Egypťanov stojí za Mubarakom. Mnohí sú úprimne presvedčení, že ich prezident priniesol krajine prosperitu. „Bez neho by sme nemali cesty, domy. On je prezident-budovateľ,“ vyratúva Mahmúd, ktorý sa živí turistikou.
Mubaraka podporujú najmä jednoduchí remeselníci, často dedinčania, ktorí v terajšom prezidentovi vidia záruku poriadku. A tiež tí Egypťania, ktorí mu vďačia za kariérny vzostup, úradníci, väčšina uniforiem a skôr nacio〜nalisticky zmýšľajúci obyvatelia krajiny.
Letisko v Káhire: chaos a úplatky
Asi 18tisíc vyčerpaných cudzincov sa snaží dostať z krajiny. Odchádzajú aj Slováci.
KÁHIRA, BRATISLAVA. Podobný chaos ako v uliciach Káhiry vládne aj na letisku, odkiaľ sa snažia tisíce vystrašených cudzincov dostať domov. Zamestnancov letiska takmer nevidieť, mnohí sa pre zákaz vychádzania a chaos v doprave nevedia dostať do práce. Tí, ktorí na letisku sú, pracujú už niekoľko dní a sú vyčerpaní. V stredu piatich napadol dav ľudí. Nikto nebol zranený.
Policajti chcú peniaze
Takmer 18tisíc cudzincov čaká na zbalených kufroch v hale letiska. Nemajú dosť jedla, vody ani informácie, kedy budú môcť odletieť. Rodičia držia hodiny na pleciach plačúce deti, aby ich nikto neušliapal.
Odlet nemajú istí ani tí, ktorí sa s letenkou dostanú až ku vchodu do lietadla. Policajti chcú úplatok. „Letisko je plné ľudí v panike. Zamestnanci letiska zmizli a pri vchode do lietadla sme všetci dali dohromady 2000 dolárov pre policajta... bez platenia by nás nepustil ďalej,“ hovorí pre AP kanadský turista Tristin Hutton, ktorému sa podarilo odletieť do Nemecka.
Slováci sa vracajú
Prvých Slovákov chce naša vláda evakuovať vo štvrtok, posiela po nich vládne lietadlo. Sťahovať začínajú turistov aj naše cestovné kancelárie. Kartago Tours privezie turistov z Hurghady domov v sobotu. Asi pre 20 ľudí to znamená, že pôvodne dvojtýždňová dovolenka sa skráti na polovicu.
Podľa vedúcej rezervačného oddelenia Silvie Ladvenicovej dôvodom nie sú nepokoje v krajine, ale varovanie nášho ministerstva zahraničných vecí. „Turisti nechcú ísť domov, ale o týždeň by ich už nemal kto odviezť. Museli sme zrušiť ďalšie lety,“ povedala.
(mim, mak)
Američania si poistili aj opozíciu
Washington zaplatil disidentovi stáž v New Yorku a hovoril s ním o Mubarakovom páde.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Aj keď Američania podporovali Husního Mubaraka, uistili si vplyv aj medzi egyptskou opozíciou. Jednému jej členovi vybavili študijný pobyt v New Yorku, ktorý mu aj zaplatili.
Ukazujú to depeše, ktoré počas protivládnych protestov zverejnila stránka WikiLeaks.
Po návrate zo Spojených štátov v decembri 2008 disident, ktorého meno tajili pred egyptskými úradmi, americkým diplomatom povedal, že opozičné skupiny už pripravili plán, ako zvrhnúť režim. Demokratický prevrat sa mal uskutočniť ešte pred prezidentskými voľbami v roku 2011.
Podľa tohto zdroja bol plán taký „citlivý, že ho nemohli ani spísať“. Americká veľvyslankyňa Margaret Scobey v depeši zapochybovala, či takýto „nerealistický“ plán môže vyjsť.
Uniknuté depeše WikiLeaks〜 zohrali úlohu aj pri nedávnej revolúcii v Tunisku. Američania v nich prezidentovu rodinu obvinili z korupcie, čo bolo jedným zo spúšťačov protestov.
(mak)
Autor: Pavel Novotný, Mladá Fronta Dnes
