KÁHIRA, BRATISLAVA. Turizmus sa prakticky zastavil. Zahraniční investori zastavili prevádzku fabrík a poslali robotníkov domov.
Zásoby jedla sa často nedostanú do obchodov, pre uzatvorené banky zas ľudia ostávajú bez výplat. Okrem politickej krízy ničí Egypt aj ekonomická.
„Ďalší týždeň to už takto nevydržíme. Vznikne ešte väčší chaos a problémy, ľudia budú reagovať ďalším násilím,“ cituje denník New York Times učiteľa Samího Hammáma.
Bankomaty bez peňazí
Ten má manželku a tri deti. Výplatu mal dostať už 25. januára, no stále na ňu čaká. Väčšina Egypťanov totiž plat dostáva v hotovosti, a keď ju zamestnávatelia nevedia získať v bankách, ostávajú bez peňazí. Navyše, bez hotovosti je aj väčšina bankomatov v krajine.
Ľudia sú odkázaní na najlacnejšie potraviny. Ani tých si nemôžu dovoliť toľko ako pred protestmi. Jedávajú už len dvakrát denne.
Napriek tomu neľutujú. „Radšej budem žiť o hlade, ako zomrieť v strachu,“ píše sa na nálepke, ktorú na aute nosí Muhammád Súdan. A to aj napriek tomu, že pre protesty sa jeho firma dostala na pokraj bankrotu.
Okrem zákazu nočného vychádzania a armádnych kontrolných stanovíšť komplikuje ekonomický život v Egypte aj absentujúci rozvoz tovarov. Ahmed Hassan odstavil v garáži 350 kamiónov.
„Nemôžeme dovoliť, aby naši ľudia riskovali životy,“ povedal pre New York Times. Šoféri teraz namiesto jázd na zmeny strážia garáže pred vandalmi a zlodejmi.
Egypt dvihol ceny ropy
Nepokoje v Egypte zdvihli aj cenu ropy vo svete, barel prvýkrát od roku 2008, stál včera viac ako sto dolárov. Dôvodom sú obavy o fungovanie Suezského prieplavu, cez ktorý denne prevezú dva milióny barelov ropy.
