Nahnevaní Egypťania dali prezidentovi na odchod len pár dní. Či by ho mohol nahradiť Baradej, je veľmi sporné.
KÁHIRA, TEL AVIV. Egyptská opozícia chce, aby prezident Husní Mubarak do piatku odstúpil. Chystá sa stupňovať protesty v uliciach a zároveň zostavuje rokovací tím, ktorý by mal s Mubarakom vyjednať jeho odchod do politického dôchodku.
Nikto nečaká, že Mubarak z krajiny utečie tak ako bývalý tuniský prezident Ben Alí. To nechce ani Mubarak, ani Washington a ani Európa. Ak má Mubarak odísť, tak aspoň organizovane.
Hovorca opozície Baradej Zásadné opozičné skupiny v Egypte sú zmesou islamistov z Moslimského bratstva, sekulárnych študentských združení a egyptských liberálov. Za svojho hovorcu si vraj zvolili dlhoročného diplomata Muhammada Baradeja.
Baradej v nedeľu rečnil na demonštrácii v Káhire, kde povedal, že cesta naspäť je už nemožná. Aká silná je Baradejova pozícia vyjednávača a či má potenciál stať sa aspoň prechodným lídrom krajiny, nie je celkom jasné.
Kým umiernená časť Moslimského bratstva hovorí, že s ním ako lídrom opozície nemá problém, iná z neho nadšená nie je. Dokonca vyhlasuje, že Baradej nie je hovorcom opozičných hnutí.
Prišiel neskoro Moslimské bratstvo, ale aj mnohí obyčajní Egypťania zdôrazňujú, že diplomat Baradej sa nijako nepodieľal na rozbehnutí protestov a do krajiny sa vrátil až po niekoľných dňoch povstania. Jeho kontakty s vplyvnými hráčmi sú tiež obmedzené.
Moslimské bratstvo nepodceňuje obavy Západu z islamizácie Egypta. Pre to sa snaží vystupovať ako jeden z prúdov opozície a nie ako jej líder.
Diplomat západného strihu Baradej by na čele opozície bol dobrou zástierkou pre tých, čo pochybujú o tom, kam sa Egypt uberá. Faktom ale je, že bez siete podporovateľov, ktorú má Moslimské bratstvo k dispozícii, sa povstanie ďaleko nedostane.
Agentúry píšu, že kým v Káhire sú v uliciach zväčša sekulárni Egypťania zo strednej triedy, čo nemajú záujem o novodobý kalifát, v iných mestách je to inak.
Vo výbušnej Alexandrii by napríklad bez toho, aby členovia bratstva chodili od domu k domu a volali ľudí protestovať, občianska nespokojnosť utíchla.
Pre týchto ľudí je Baradej prišelec, čo žil dlho na Západe a teraz sa snaží ukradnúť revolúciu. Pre sekulárnych Egypťanov sú zase zlodejmi protestov ľudia z Moslimského bratstva.
Po Mubarakovi ešte horšie Roztrieštenosť egyptskej opozície, absencia široko uznávaného lídra aj chaos, do ktorého sa Egypt dostáva, len znásobuje obavy Západu a regionálnych štátov, kam sa krajina uberá. Ak budú tieto pocity silnieť, môže sa dospieť k bolestnému názoru, že za Mubaraka to také hrozné nebolo.
Čo sa deje v Egypte?
Desaťtisíce Egypťanov hnevá chudoba aj korupcia Mubarakovej vlády.
1. Prečo už týždeň trvajú nepokoje?
Tisícky nahnevaných Egypťanov neuspokojilo vymenovanie novej vlády, chcú pád prezidenta Mubaraka, ktorého obviňujú za chudobu, nezamestnanosť, korupciu a autoritársky režim.
2. Je v krajine momentálne bezpečne?
Protesty si vyžiadali viac ako 150 obetí, oficiálne platí od piatka zákaz vychádzania od štvrtej do ôsmej ráno. V mestách sa objavili prípady rabovania, turisti si nemôžu pozrieť atrakcie ako pyramídy. Mnohé krajiny sveta evakuujú svojich pracovníkov a neodporúčajú turistom do Egypta cestovať vrátane Slovenska.
3. Ako reaguje na násilnosti Západ?
Svetoví lídri žiadajú reformy, hlavne nechcú ďalšie obete, ale ani nežiadajú odstúpenie prezidenta Mubaraka. Experti situáciu prirovnávajú k udalostiam v Európe v roku 1989. „Toto je pád Berlínskeho múra arabského sveta,“ povedal agentúram londýnsky profesor Fawaz Gerges.
4. Má Mubarak ešte šancu?
Tento rok majú byť v Egypte prezidentské voľby, v ktorých mal kandidovať znovu Husní Mubarak alebo jeho syn Gamal. Po protestoch je to veľmi nereálna možnosť.
Miriam Zsilleová
