Chcela by som mať ich optimizmus. Letisko v Tel Avive bolo roky takmer nepriestrelné a jeho bezpečnostné metódy sa učili po celom svete. Už to neplatí. Americký úrad pre leteckú bezpečnosť ho zaradil do skupiny menej bezpečných letísk.
V rovnakej skupine sa ocitlo napríklad aj letisko na Haiti. Ten, kto aspoň raz prešiel kontrolou na letisku v Tel Avive, tomu asi nemôže uveriť.
Veď Izraelčania sú známi nepríjemnými bezpečnostnými prehliadkami, pri ktorých prehádžu batožinu, vyzujú vás z topánok a vypytujú sa ešte aj na to, čo ste večerali pred tromi dňami.
Faktom však je, že poľavili aj oni. Pre znížený rozpočet, ktorý im nedovoľuje najímať kvalitných ľudí, aj preto, že cestujúci sa sťažovali na nepríjemné spôsoby zamestnancov bezpečnosti letiska aj na nekonečné rady pri vybavovaní.
Letisko tiež muselo prejsť na menej nápadné spôsoby „šacovania“ potenciálnych problémových cestujúcich, lebo pribúdali podania od ľudsko-právnych organizácií. Môj muž, izraelský občan a žid, ktorého pravidelne podozrievali v Tel Avive z toho, že je Arab, by o tom vedel rozprávať svoje.
Ja si tiež spomínam, ako som párkrát musela pracovníkovi bezpečnosti prekladať v notebooku články. A ako zbystril sluch, keď v ňom padlo slovo Hamas.
Nechcem tvrdiť, že mi takéto vypočúvania chýbajú. Predpokladám, že mali výsledky. Občas niekoho ponížili, neodôvodnene podozrievali a keďže ich robili len ľudia, nedalo sa zabrániť tomu, že sa aj zneužili.
Chcem veriť, že na letisku v Tel Avive prešli na metódy, ktoré všetkým, čo tade s dobrými úmyslami prechádzajú, garantujú väčšiu bezpečnosť ako letisko na Haiti.
Zoznam Amerického úradu pre leteckú bezpečnosť je totiž verejný a čítať ho môžu všetci. Aj takí, čo útočili v Moskve. Aj tí len udreli na slabé miesto.