BRUSEL. Hlavne na juhovýchode Belgicka sa dá v poslednej dobe pozorovať zaujímavý trend - miestne úrady zaplavujú Belgičania, ktorí pátrajú po luxemburských koreňoch.
Dôvody sú jednoduché - chcú sa stať občanmi susednej krajiny, ktorá aspoň podľa hrubého domáceho produktu na hlavu je zďaleka najbohatším štátom Európskej únie, a využívať tak aj niektoré
súvisiace ekonomické a sociálne výhody.
Všetko podľa vydania denníka Le Soir odštartoval koncom minulého roka jeden na prvý pohľad nijako zásadný článok v regionálnej tlači.
Písalo sa v ňom o úpravách luxemburských zákonov týkajúcich sa udeľovania občianstva, ktoré boli prijaté bez väčšieho "medzinárodného" záujmu v roku 2009.
Zjednodušili možnosť získania občianstva ľuďom, ktorí v Luxembursku žijú, alebo tým, ktorí majú "luxemburské" korene.
Za prácou chodia tisícky denne
Luxembursko je do značnej miery závislé od pracovnej sily z okolitých krajín, teda hlavne z Belgicka a Francúzska a čiastočne aj z Nemecka.
Za prácou tam dochádzajú každý deň tisíce cudzincov. Mnohí ďalší tam navyše žijú, takže podľa odhadov štyria
"občania" z desiatich sú "cudzinci".
Luxembursko v 19. storočia zažilo pomerne silnú vlnu emigrácie, ktorá sčasti zamierila práve do súčasného Belgicka, takže pre miestnych nie je pomocou rodných listov a ďalších údajov z matrík problémom vypátrať "luxemburské" korene, ako vyžaduje zákon o možnosti udelenia luxemburského občianstva alebo
získanie dvojitého občianstva.
"Chceli sme hlavne umožniť tu prítomným 'cudzincom' integrovať sa do národného spoločenstva, ale s tým, aby si mohli ponechať vzťah k ich pôvodnej krajine, "vysvetlil Jean-Laurent Redondo z luxemburskej štátnej správy.
Nával na matrikách
Luxemburčania toto opatrenia však rozhodne necielili práve na Belgičanov, podotkol denník. "Je to šialenstvo. Každý deň príde tak dvadsať ľudí. A to nepočítam všetky telefóny, e-maily, "povedal Patrick Hubert z matriky v
Arlon, teda najbližšom väčšom meste ležiacom neďaleko luxemburských hraníc.
"Problém je, že často tým ľuďom ani nemôžeme pomôcť," dodal. Motivácia Belgičanov prahnúcich po luxemburskom občianstve je podľa denníka Le Soir rôzna.
Ide napríklad o ekonomický aspekt: občianstvo by im zjednodušilo možnosť hľadať si v Luxembursku prácu, a to najmä v tamojšej štátnej správe.
Navyše nad Belgickom sa pre spory hlavných jazykových skupín - Flámov a Valónov - neustále vznáša možnosť rozpadu krajiny, čo môže byť podľa denníka tiež významným motivačným faktorom vedúcim k snahe získať luxemburské občianstvo.
Le Soir však poznamenáva, že zatiaľ rozhodne nejde o žiadny hromadný útek. Od konca minulého roka o získanie luxemburského občianstva usiluje "len" niekoľko stoviek Belgičanov.
