Egyptský prezident prežíva svoje najťažšie chvíle. Nahnevaný dav sa snaží zastaviť policajnými represiami, armádou v uliciach a zablokovaním internetu a telefónov.
KÁHIRA, BRATISLAVA. Egyptský prezident Husní Mubarak dnes v prejave adresovanom národu uviedol, že nariadil egyptskému kabinetu, aby odstúpil a zároveň prisľúbil vymenovať novú vládu.
Mubarak v prejave, ktorý naživo vysielala egyptská štátna televízia, vyzval na pokoj v krajine a vyhlásil, že bude presadzovať sociálne, politické a ekonomické reformy. "Som zodpovedný za túto krajinu a jej občanov," uviedol. Zároveň obhajoval zásah egyptských bezpečnostných zložiek voči demonštrantom.
Egyptský prezident sa v televízii objavil prvýkrát od vypuknutia tohtotýždňových násilných demonštrácií, vyzývajúcich na jeho odstúpenie. "Protivládne protesty sú súčasťou sprisahania s cieľom destabilizovať Egypt a narušiť legitimitu režimu," uviedol Mubarak.
Zranenia počas pouličných protivládnych protestov utrpelo už viac ako 1030 ľudí, pričom o život prišlo podľa niektorých informácií až 20 ľudí.
"Je mi nesmierne ľúto nevinných obetí a zranených na oboch stranách, na strane občanov i policajného personálu," uviedol. Zároveň upozornil, že "hranica medzi slobodou a chaosom je veľmi jemná".
Mubarak (82) je v Egypte pri moci už 30 rokov.
Demonštranti zahnali policajtov
Horiace policajné autá, sídlo vládnej strany v plameňoch, streľba do davu či zákaz nočného vychádzania a tanky v uliciach. Tak to v týchto dňoch vyzerá v Egypte.
Doteraz najväčšie protesty sa začali pokojne. Ľudia po piatkových modlitbách vyšli do ulíc a skandovali protivládne heslá. Polícia však zareagovala obuškami a slzným plynom. Ešte predtým vláda znefunkčnila prístup na internet aj mobilné siete.
;)
Ľudia verzus armáda
Ani to nezastavilo demonštrácie proti 30-ročnej vláde prezidenta Husního Mubaraka. Ľudia sa po týždni protestov prestali báť zatýkania a dúfajú, že si vynútia zmenu. Podobne, ako sa to nedávno podarilo Tunisanom.
Pri piatkových protivládnych protestoch v Egypte prišlo o život 20 ľudí. Jednou z posledných obetí je muž v Sueze, ktorého zastrelila polícia.
Rozhnevaný dav potom niesol jeho telo ulicami mesta a zaútočil na policajnú stanicu. Policajtov z nej vyhnal a nakoniec stanicu aj policajné autá podpálil.
Podobné protesty sa odohrávali aj v iných mestách. Polícia zakročila tvrdo, okrem slzného plynu použila aj gumené náboje, no na desaťtisíce ľudí v uliciach nestačila. Na rad preto prišiel zákaz vychádzania po celej krajine a armáda začala kontrolovať kľúčové mestá. Do ulíc vyšli tanky.
Napriek zákazu vychádzania na ne vyliezali ľudia. Snažili sa s vojakmi hovoriť a dostať ich na svoju stranu. Niektorí reagovali zmierlivo, iní začali strieľať.
Tvrdosť režimu pocítili aj novinári. „Zobrali mi fotoaparát a keď ma zatkli, začali ma biť kovovými palicami, aké sa používajú na zabíjanie zvierat,“ povedal korešpondent BBC Assad Sawey. Štyroch francúzskych novinárov zasa hodinu vypočúvali.
Krajina bez internetu
Piatkové protesty prvýkrát podporilo Moslimské bratstvo, zakázaná a najlepšie organizovaná opozičná skupina. Protestujúcich však nespája žiadny silný líder.
Ľudia sa pôvodne organizovali cez sociálne siete, podobne ako pri neúspešnej revolúcii v Iráne v roku 2009. Mubarakov režim sa preto poučil a ľuďom už včera znemožnil prístup do sociálnych sietí.
„Je to prvýkrát, čo nejaká vláda úplne zastavila všetku digitálnu komunikáciu v celej krajine, aby zakročila proti politickému disentu,“ napísal technologický korešpondent BBC Mark Gregory.
Analytici sa nezhodujú v tom, či Muabrak nepokoje zvládne. Stále má pod kontrolou armádu, no objavujú sa správy, že tá si už vyberá nového lídra. Pravdepodobnosť, že Mubarak či jeho syn bude tento rok kandidovať v prezidentských voľbách, sa so silnejúcim hnevom v uliciach zmenšuje.
Odpojili mobilné telefóny
V Egypte už v piatok ráno krátko pred plánovanou demonštráciou prestal fungovať internet a odpojená bola aj väčšia časť mobilných telefónnych sietí. Egyptská vláda už v minulých dňoch varovala, že ďalším demonštráciám zabráni. Polícia okrem toho v piatok zatkla aj najmenej 20 členov hlavného opozičného zoskupenia Moslimské bratstvo, ktoré sa tiež plánuje pripojiť k protestom.
Na egyptské vedenie v piatok apeloval aj šéf OSN Pan Ki-mun, ktorý na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose vyhlásil, že Egypt musí dodržiavať slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu.
Generálny tajomník OSN vyzval na dodržiavanie ľudských práv aj ostatných lídrov afrických krajín, kde v posledných dňoch a týždňoch dochádza k nepokojom.
"Veľmi pozorne si všímam posledné udalosti v regióne, ktoré sa začali diať v Tunisku, potom v Egypte a teraz v Jemene ale aj v iných krajinách. Najdôležitejšie v tejto súvislosti je zabezpečiť, aby situácia v týchto krajinách, teraz predovšetkým v Egypte, neviedla k ďalším násilnostiam," vyhlásil Pan Ki-mun.
WikiLeaks: Mubarak má z veľkých reforiem obavy
Utajované dokumenty americkej diplomacie zverejnené portálom WikiLeaks dokumentujú neochotu egyptského prezidenta Husního Mubaraka prijať zásadné spoločenské a politické reformy. Dokazujú to správy amerických diplomatov pôsobiacich v africkej krajine z roku 2009 a 2010.
Podľa nich sa Mubarak ako "klasický egyptský zástanca sekularizmu" bojí reforiem, keďže tie by údajne mohli byť pozvánkou pre "nenávidených extrémistov vrátane tých náboženských". Američania síce oceňujú jeho prínos k istému zlepšeniu v oblasti dodržiavania ľudských práv, no ten podľa nich musia ísť ruka v ruke s politickými a spoločenskými reformami.
V depešiach z Káhiry do Washingtonu sa píše o Mubarakovom prenasledovaní politických oponentov a organizácií, predovšetkým Moslimských bratov, ktorých "popularita narastá". Beztrestne z celého represívneho procesu nevychádzajú ani novinári a publicisti, ktorí majú čeliť vymysleným obvineniam. Vyhrážky, zastrašovanie a násilie páchané na politických oponentoch nie sú v Egypte ničím výnimočným, píšu americkí diplomati.
Baradeja po návrate domov zatkli
Držiteľ Nobelovej ceny za mier prišiel podporiť protesty proti vláde.
KÁHIRA, BRATISLAVA. Asi najznámejšia osobnosť egyptskej opozície sa vo štvrtok vrátila do vlasti.
Muhammad Baradej prišiel podporiť ľudí, ktorí od utorka protestujú proti prezidentovi Husnímu Mubarakovi.
Tento Egypťan, ktorý za svoju prácu na čele Medzinárodnej atómovej agentúry dostal Nobelovu cenu, je považovaný za najväčšiu hrozbu pre Mubarakov režim.
Pocítil to aj na vlastnej koži. Keď včera vyšiel do ulíc Káhiry, vítali ho nadšení priaznivci. Počkala si naňho aj polícia – obkľúčila ho, ostriekala vodným delom a nakoniec na neho uvalila domáce väzenie.
Matúš Krčmárik
Protestom pomáha al-Džazíra
Katarská televízia prispela k pádu tuniského režimu.
DAUHÁ, TEL AVIV. Protesty v arabských krajinách pomáha roztáčať aj spravodajstvo katarskej televízie al-Džazíra.
Napísali to New York Times. Podľa novín by sa protesty tak nešírili, keby im nepomáhal aj agresívny, emocionálny a zaujatý štýl televízie. Znalec Blízkeho východu, profesor Marc Lynch novinám povedal, že alDžazíra protesty síce nevyvolala, ale bez nej si ich vieme len ťažko predstaviť.
Al-Džazíra rozhodne pomohla pádu režimu v Tunisku, keď donekonečna prehrávala amatérske video, na ktorom sa upálil mladý Tunisan. Protesty v Egypte pokrývala oveľa menej výrazne. Za čo si vyslúžila kritiku Egypťanov a podozrenia, že sa s Mubarakom dohodla.
To sa však zmenilo a včera už egyptská polícia obsadila aj ich kanceláriu v Káhire. Egyptské televízie obvinili alDžazíru, že dramatizuje „pokojné“ demonštrácie.
Jana Shemesh
Nepokojné egyptské ulice sú výzvou aj pre Biely dom
Washington na jednej strane Mubarakov režim podporuje, na druhej súcití aj s opozíciou.
KÁHIRA, TEL AVIV. Otriasajúci sa režim Husního Mubaraka poriadne skomplikoval pozíciu Spojených štátov v regióne. Mubarakova vláda sa považuje za jedného z najspoľahlivejších spojencov v oblasti a je jedným z najväčších odberateľov americkej vojenskej pomoci.
Na druhej strane sú tu demokratické ašpirácie Egypťanov, ku ktorým nemôže byť Obamova administratíva hluchá. A to napriek tomu, že ak by Mubarak padol, mohli by ho nahradiť zoskupenia, čo nenávidia Washington rovnako ako prezidenta.
Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová včera vyzvala egyptskú vládu, ako aj demonštrantov, aby sa zdržali násilia.
Podobne sa už skôr vyjadril prezident Barack Obama, keď o súčasných egyptských protestoch povedal, že Mubarak je síce spoľahlivým partnerom, ktorý Washington často podržal, ale násilie proti demonštrantom nie je správna odpoveď.
Obamovi kritici zdôrazňujú, že prezident sa musí jasnejšie postaviť na správnu stranu. Pripomínajú, že nejasné stanoviská administratívy k masovým protestom v Iráne po zmanipulovanej voľbe prezidenta Ahmadínedžáda prispeli k neúspechu iránskej opozície. Ak sa budú násilnosti režimu voči demonštrantom stupňovať, Obama bude musieť zaujať tvrdší postoj.
Americkí neokonzervatívci už vyhlasujú, že udalosti v Egypte aj ďalších krajinách regiónu sú výsledkom projektu demokratizácie Blízkeho východu, ktorý spustil Obamov predchodca George Bush.
Jana Shemesh
;){kind=link}