Pre Španielov bol jedným z najnebezpečnejších pirátov. Potápal lode, vypaľoval mestá, kradol zlato. Presnejšie je pri Francisovi Drakeovi použiť termín korzár. Slúžil Anglicku a kráľovná ho za jeho záškodnícku činnosť povýšila do rytierskeho stavu. Slávny moreplavec tiež ako prvý Angličan (a druhý známy človek vôbec) oboplával Zem. Sir Francis Drake, najslávnejší korzár v dejinách, zomrel pred 415 rokmi. Ako inak, na lodi.
Keď sa niekedy okolo roku 1540 narodil, svetové moria (vtedy najmä Atlantický oceán) patrili Španielom. Kolonizovali Novú zem, z ktorej vozili galeóny plné zlata a striebra. Keď o polstoročie neskôr na lodi pri Paname umieral na úplavicu, španielska nadvláda bola na ústupe, a v dejinách sa črtalo obdobie, v ktorom mali moria ovládať Angličania.
O to všetko sa zaslúžil aj Francis Drake, jeden z najslávnejších pirátov v dejinách. Aj keď ako presnejšie označenie sa používa slovo korzár. Na rozdiel od bežných morských lúpežníkov konali s odobrením anglickej koruny a odovzdávali jej časť lupu. Útočili len na nepriateľov kráľa. V Drakeovom prípade išlo o Španielov.
Celoživotní nepriatelia
Drake na lodi začal slúžiť ako 13-ročný a ako 20ročný už bol kapitánom. Na začiatku jeho plavieb medzi starým a novým svetom prevážal do Ameriky prvých afrických otrokov. Pri jednej z jeho ciest do Karibiku Drakea napadli španielske lode. Prežil a Španieli sa stali jeho celoživotnými nepriateľmi.
Drakea si všimla anglická kráľovná Alžbeta I. V roku 1572 tak dostal povolenie na korzárstvo. Cieľom jeho útokov mali byť práve španielske lode a mestá v strednej a južnej Amerike. Počas nasledujúcej expedície prepadol a olúpil dôležitý prístav v Paname. Prvýkrát tiež uvidel z pevniny Tichý oceán.
Najslávnejšia výprava
O pár rokov neskôr ho mal zazrieť aj z lode. Kráľovná ho urobila hlavou expedície, ktorá mala preskúmať španielske kolónie na západnom pobreží Ameriky.
Najslávnejšiu cestu začal Drake s piatimi loďami a menej ako dvesto námorníkmi. V stopách portugalského moreplavca v španielskych službách Fernaa de Magalhaesa vplávala do Tichého oceánu z juhu iba jedna jeho loď – slávna Golden Hind.
Drake pokračoval v plavbe popri západnom pobreží Ameriky. Prepadával španielske kolónie a kradol zlato. Dostal sa až niekde na úroveň súčasného Vancouvru – vôbec ako prvý Európan. Do Anglicka sa vrátil západnou cestou okolo Mysu Dobrej nádeje. Ako prvý Angličan a vôbec druhý Európan s jednou loďou oboplával Zem.
Rytier Drake
Doma ho čakala sláva. Aj napriek protestom španielskeho vyslanca (medzi oboma krajinami stále vládol mier), ho kráľovná pasovala za rytiera. Nečudo – údajne jej priniesol z ciest toľko zlata a striebra, že polovica, ktorá patrila kráľovnej, predstavovala väčšinu tohoročných kráľovských príjmov.
V roku 1585 Španieli vyhlásili konečne Angličanom vojnu a o tri roky neskôr sa so svojou armádou chystali zničiť anglické loďstvo. Viceadmirál Drake bol druhým vo velení anglickej obrany.
Španieli boli v presile. Trikom s horiacimi loďami sa Angličanom podarilo rozbiť formáciu španielskych lodí a nakoniec slávnu Armadu porazili. Bol to začiatok konca Španielska ako námornej veľmoci.
Hoci sa jeho posledné výpravy skončili neúspechom, obraz hrozivého piráta Francisa Drakea medzi Španielmi pretrval. Ako ho podľa encyklopédie Britannica opísal vtedajší španielsky veľvyslanec v Anglicku – bol to „majstrovský zlodej z neznámeho sveta".
O živote a smrti rozhodoval jeden papier
Splnomocnenie zaručilo chytenému korzárovi, že ho vlastní neobesia.
BRATISLAVA. Chytili ho a postavili pred súd. Jeden papier rozhodoval o tom, či ho čaká poprava, alebo vyznamenanie za chrabrosť. Splnomocnenie na zajatie cudzích lodí bol doklad, ktorý z piráta spravil ctihodného služobníka kráľa.
Ten, kto ho mal, nebol pirátom, ale korzárom. Pracoval v službách svojej vlasti, napádal nepriateľské lode. Ale len tie a tiež len v čase vojny. V mierových časoch čakal na to, keď sa začne nový konflikt. Aj keď v skutočnosti sa skôr menil na klasického piráta.
Splnomocnenie kapitánovi zaručovalo beztrestnosť, ak ho zajala vlastná armáda. Stačilo mu len dokázať, že neporušil podmienky splnomocnenie. A, samozrejme, že odviedol istú časť svojho lupu do štátnej pokladnice presne podľa dohody.
Ak ho však chytili nepriatelia, bol pre nich len bežným pirátom. Tí prakticky ani nepotrebovali súd, mierili rovno na popravisko.
Korzári kráľom vyhovovali. Nestáli ich totiž nič, naopak prinášali zisk do pokladnice, a dokázali ohroziť obchodné záujmy nepriateľa. Využívali ich najmä Francúzi v Stredomorí proti všetkým a neskôr Briti v karibskej oblasti proti Španielom.
Zlatá éra pirátstva, a s ním aj korzárstva, bola po zámorských objavoch v 16. a 17. storočí. Obchodné lode plaviace sa cez Atlantik boli ľahkými terčami. Trend úpadku sa začal v 18. storočí v čase, keď si mocnosti začali budovať lepšie námorníctvo, a prakticky prišiel v polovici 19. keď sa mocnosti dohodli, že s týmito praktikami prestanú.
Už aj predtým však bolo jasné, že piráti a s nimi korzári končia. Nech boli ich plachetnice akokoľvek dobre manévrovateľné, na nové bojové lode prichádzajúce s priemyselnou revolúciou už stačiť nemohli. Navyše, svetové mocnosti si stále upevňovali svoju moc v zámorí a piráti tak prichádzali o pokojné úkryty.
Matúš Krčmárik
Pirát dneška je bosý s hrdzavou zbraňou
Tí, čo drancujú na mori, bojujú s chudobou. Počet únosov lodí bol vlani najvyšší za takmer 20 rokov.
BRATISLAVA. Dnešní piráti nemajú ani odlesk slávy, akú si užívali ich predchodcovia. Plavia sa na malých člnoch, často so starými hrdzavými zbraňami, bosí a známych obávaných vodcov by ste medzi nimi hľadali len ťažko.
A predsa si s nimi nevie medzinárodné spoločenstvo poradiť. Napriek posilneným hliadkam pri pobreží Somálska, kde sú útoky pirátov najčastejšie, uniesli vlani rekordné množstvo ľudí - 1181. Počet útokov na lode sa zvýšil za rok o desať percent na 445. Akurát sa presunuli ďalej od pobrežia.
„Je to obrovské územie a lode ho v praxi nedokážu pokryť," napísal Medzinárodný námorný úrad v správe, ktorú zverejnil minulý týždeň.
Dnešní piráti sa nedajú označiť za dobrodruhov, pirátstvo často vidia ako jediné východisko. Hlavne v chudobnom Somálsku, kde vládne takmer 20 rokov politická anarchia, ale aj v Nigérii a v okolí Indonézie.
V Somálsku vládnu podozrenia, že islamistické organizácie využívajú pirátov, aby získavali peniaze na svoj boj proti vláde.
Dnešní piráti na rozdiel od tých spred storočí väčšinou tvrdia, že sú len rybári a na loď nechceli zaútočiť. Ľahko sa tak vyhnú súdu, ktorý skoro nikdy nemá dosť dôkazov. Často ich preto posádky alebo záchranári po zmarenom útoku len nechajú odísť.
Prvé procesy s pirátmi v Európe z minulého roka – v Holandsku a Nemecku, nemali odstrašujúci efekt. V Afrike pirátov súdi hlavne Keňa, ale sťažuje sa na nedostatok peňazí. Z vyše sto pirátov sa jej podarilo odsúdiť len osemnástich.
Lode na svoju obranu používajú rôzne techniky vrátane vodných kanónov či budovania núdzových miestností, v ktorých sa posádka zamkne, keď ju piráti prepadnú. Ak sa ale piráti beztak dostanú na palubu, zostáva už len záchranná akcia alebo výkupné.
Južná Kórea minulý týždeň zachránila celú posádku svojej lode radikálne. Pri oslobodzovacej akcii zomrelo osem pirátov a piatich zadržali. Obávajú sa však pomsty. Juhokórejský minister obrany v pondelok varoval, že podľa štátnej tajnej služby sa budú chcieť piráti pomstiť za smrť kolegov útokmi na juhokórejské lode.
Ela Rybárová
