Osemdesiatdeväťročný politik v televíznej relácii bagatelizoval zločiny komunistického režimu.
BUDAPEŠŤ. Budapeštianska prokuratúra obvinila niekdajšieho ministra vnútra a bývalého popredného predstaviteľa štátostrany Bélu Biszkua (89) "z verejného popierania zločinov národnosocialistického a komunistického režimu". Za tento delikt umožňuje platná maďarská legislatíva vynesenie trestu až troch rokov väzenia nepodmienečne.
Podstatou predloženej žaloby je fakt, že niekdajší politik v relácii televíznej stanice Duna, odvysielanej vlani 4. augusta, bagatelizoval zločiny komunistického režimu, uviedla hovorkyňa Prokuratúry hlavného mesta MR Gabriella Skoda pre národnú tlačovú agentúru MTI.
Obvinený označil v televíznom vysielaní maďarskú revolúciu z roku 1956 za kontrarevolúciu a za národnú tragédiu. Sám sa považuje za obeť niekdajšieho Rákosiho režimu z prvej polovice 50. rokov i udalostí z roku 1956, ktoré dodnes vníma ako kontrarevolúciu, vyplynulo z jeho slov.
Exminister sa chválil čistkami
"Nechcel som sa stať ministrom vnútra," citovala MTI Biszkua, podľa ktorého slov proti rozhodnutiu maďarského politbyra neexistovala možnosť odvolania.
Exminister, ktorý riadil čistky po krvavom potlačení maďarskej revolúcie, sa súčasne pochválil, že počas štyroch rokov, ktoré strávil na čele rezortu, "sa v krajine obnovil verejný poriadok". Na margo čistiek povedal, že "režim inicioval povolanie na zodpovednosť tých, ktorí sa voči nemu previnili".
Béla Biszku poprel, že by zasahoval do trestného stíhania, a podčiarkol, že prísne tresty, vrátane trestov smrti, nevyniesol on. Súčasne však potvrdil, že porevolučné procesy nepovažuje za "koncepčné", pretože k ním došlo kvôli spáchaným činom.
Niekdajšieho maďarského lídra Jánosa Kádára označil Béla Biszku za "najväčšiu politickú osobnosť 20. storočia", avšak uviedol, že za jeho dobrovoľným odchodom do dôchodku boli práve odlišné názory s Kádárom na viacero záležitostí.
Zodpovednosť za smrť Imre Nagya
Exminister vnútra poprel vo vysielaní Duna TV fámy, že poberá dôchodok vo výške viac ako 600.000 forintov, avšak priznal, že jeho výška činí 240.000 forintov. Podľa vlastných slov sa po spoločenských zmenách z roku 1989 ničoho nebál, pretože v minulosti slúžil záujmom ľudu a nemal sa čoho obávať.
Už dva dni po odvysielaní predmetnej relácie jeden z predstaviteľov Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik oznámil, že na bývalého ministra vnútra podá trestné oznámenie pre popieranie zločinov komunizmu na verejnosti. O niekoľko dní začalo s vyšetrovaním kauzy Budapeštianske veliteľstvo polície (BRFK).
Neskôr, z iniciatívy právneho poradcu Ádáma Gellérta, podali na niekdajšieho predstaviteľa štátostrany trestné oznámenie aj pre dôvodné podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu zločinov proti ľudskosti. V tomto podaní sa vyzdvihuje zodpovednosť niekdajšieho šéfa rezortu vnútra za odsúdenie štvorice maďarských osobností, vrátane Imre Nagya a Pála Malétera, v lete 1958 na smrť, a za ich popravu.
Béla Biszku bol v období rokov 1961-63 aj podpredsedom vlády Maďarskej ľudovej republiky a do roku 1978 potom tajomníkom ÚV maďarskej štátostrany. Vlani sa po prvý raz po 20 rokoch objavil na verejnosti po tom, čo v júni 2010 uviedli v maďarských kinách dokumentárny film o ňom pod názvom Bűn és büntetlenség (Zločin a beztrestnosť).
