Egyptský diktátor čelí historickým protestom. Jeho výhodou je, že krajine oproti nepokojnému Tunisku chýba silná stredná trieda.
Pôvodný článok tlačových agentúr sme nahradili autorským textom SME
KÁHIRA, TEL AVIV. Egyptské ministerstvo vnútra sa v stredu rozhodlo, že už nebude riskovať ďalšie kolo protestov proti režimu Husního Mubaraka. Zakázalo verejné zhromažďovanie a do ulíc nasadilo ďalších policajtov.
Zákaz prišiel po utorkových demonštráciách, ktoré boli podľa svetových agentúr najväčšie za posledných viac ako 30 rokov. Egypťania sa však zákaz nechystali rešpektovať. A to napriek tomu, že polícia zatkla asi dve stovky účastníkov utorkových protestov a po prehratí policajných videozáznamov sa očakávali ďalšie zatykače.
Potrhaný bilbord
Demonštranti žiadali odchod Mubaraka z politického života, v centre Alexandrie dokonca strhli jeho bilbord.
Egypt čakajú tento rok prezidentské voľby, v ktorých bude kandidovať buď 82-ročný prezident, alebo jeho syn Gamal.
Analytici tvrdia, že je ešte skoro povedať, či sa v Egypte schyľuje k pádu prezidenta, ako to bolo v Tunise. Zhodujú sa však v tom, že Mubarakov režim stojí pred veľkou výzvou.
„Priehrada sa pretrhla, nestačila zadržiavať vlnu egyptskej nespokojnosti,“ povedal agentúre AFP egyptský analytik Mustafa Sajíd.
Nechcel však povedať, či Egypt pôjde tuniskou cestou. Na zvrhnutie režimu podľa neho nestačí len nespokojná verejnosť. Dôležité bude, či sa na stranu občanov postavia aj ozbrojené zložky.
Chýba silná stredná trieda
V Tunisku sa armáda postavila proti prezidentovi Ben Alímu, v Egypte je nateraz lojálna Mubarakovi. Egypt tiež nemá takú silnú strednú triedu ako Tunisko. Obe krajiny však spája zúfalá sociálna situácia, ktorá zasahuje hlavne mladých.
Tí sú aj za protestmi v Egypte. A na šírenie svojich požiadaviek a informovanie o protestoch používajú moderné komunikačné kanály, ako sú mobily, Facebook či Twitter. Egyptské úrady sa ich pokúšajú blokovať.
Mladí Egypťania píšu, že im vypadávajú služby mobilných operátorov a ich internetové kontá sú neprístupné.
Denník Christian Science Monitor uviedol, že starší obyvatelia Egypta súčasné protesty prirovnávajú k chlebovým demonštráciám v roku 1977, keď Egypťania vyšli do ulíc po tom, čo vtedajší prezident Anvar Sadat zrušil dotácie na chlieb.
Protesty trvali tri dni, vyžiadali si desiatky zranených. Sadat napokon ustúpil a dotácie obnovil.
Štyria mŕtvi
Egyptská polícia použila proti demonštrantom aj slzný plyn, agentúry už hlásili najmenej štyroch mŕtvych.
Ak sa ľudia budú napriek zákazom zhromažďovať a polícia zakročí násilne, krviprelievanie môže protesty len posilniť. Už teraz sú inšpirované Egypťanmi, ktorí sa demonštratívne podpálili na verejných miestach.
Situácia v Egypte je výzvou aj pre Washington. Mubarak je spojencom Američanov v regióne, ale administratíva nemôže byť hluchá k oprávneným výhradám občanov.
