Madrid 14. júna (TASR) - Nielen posledné úpravy programu nadchádzajúceho summitu Európskej únie, ktorý sa bude konať 21.-22. júna v Seville, zamestnávajú v týchto dňoch španielsku vládu. Karty jej poriadne zamiešali odborári, ktorí už začali "oblepovať" Madrid a celú krajinu plagátmi vyzývajúcimi na generálny štrajk. Termín si totiž odborári nevybrali náhodne - priamo deň pred summitom, kedy sa mali v andalúzskej metropole začať schádzať najvyšší európski predstavitelia.
Štrajk vyhlásili španielske odbory v reakcii na vládny návrh zákona o zamestnanosti upravujúci a sprísňujúci podmienky na získanie podpory v nezamestnanosti. Stali sa tým terčom kritiky premiéra Josého Maríu Aznara, ktorý tvrdí, že viac ako vyjadriť nesúhlas s vládnym návrhom ním sledujú odborári iný cieľ - poškodiť meno Španielska. Reformu považuje šéf španielskeho kabinetu len za zámienku pre "niekoho, kto sa nechce zmieriť s tým, ako dopadli voľby a kto vládne".
Argumentoval okrem iného aj májovou štatistikou, z ktorej vyplýva rekordný pokles nezamestnanosti v krajine - čo je podľa Aznara ďalším dôkazom toho, že oprávnený dôvod na generálny štrajk neexistuje.
Rovnako aj španielsky minister zahraničných vecí Josep Piqué, či minister hospodárstva Rodrigo Rato požadovali od odborárov vysvetlenie, prečo sa štrajk, ktorý môže byť 15. či 25. júna, musí konať práve deň pred summitom. Oficiálneho vysvetlenia sa nedočkali, no viaceré denníky zverejnili vyhlásenie z kuloárov odborárov o tom, že "Aznar uvidí, čoho sú odbory schopné a bude sa musieť od hanby prepadnúť".
Niekoľkotýždňové spory, varovania odborárov a vzájomné obviňovanie sa oboch strán z nezáujmu o dialóg, neviedli k rozumnému riešeniu. Vyhlásením štrajku sa však konflikt neskončil. Práve naopak - rozkrútil sa ním kolotoč komplikovaných rokovaní o tom, čo bude a nebude fungovať v deň štrajku. Situácia je neprehľadná vzhľadom na rozsiahle právomoci jednotlivých autonómnych vlád, ktoré sa musia individuálne dohodnúť s odborármi na obsahu pojmu "základné služby". Madrid, Andalúzia a Baskicko si to už ujasnili a po diskusiách predstaviteľov oboch strán - vždy však viac-menej v prospech odborov - sa stanovilo, s akými minimálnymi službami môžu občania rátať.
Najväčším problémom je otázka verejnej dopravy. Odborári totiž trvali na tom, aby fungovala len na desať percent. Napokon sa v Madride dohodli na 30-40-percentnej, v Baskicku na 25-percentnej a v Andalúzii na 10-25-percentnej premávke v závislosti od typu dopravy. Len na 10 percent však budú fungovať čerpacie stanice.
Štrajk sa rozhodli nepodporiť rušňovodiči španielskych železníc Renfe, rovnako ako ani pracovníci kontrolných veží na letiskách, či piloti španielskej leteckej spoločnosti Iberia. Tí takto urobili odborárom škrt cez rozpočet, pretože práve s Iberiou sa rátalo. Piloti dokonca poslali list ministrovi dopravy Franciscovi Álvarezovi-Cascosovi, v ktorom ho informujú, že nesúhlasia so žiadnou formou protestov pred ani počas summitu. Prezident spoločnosti tiež vyhlásil, že "štrajk nie je tým, čo krajina potrebuje".
V rezorte zdravotníctva budú na sto percent fungovať sanitky v urgentných prípadoch, dialýza, či naplánované onkologické vyšetrenia. V zdravotných strediskách je zabezpečený jeden lekár, zatiaľ čo v nemocniciach sa bude pracovať ako cez víkend. Rovnaký počet zamestnancov nastúpi do práce aj v energetických či vodárenských závodoch a v špeciálnych výchovných zariadeniach, ktoré fungujú nepretržite. Na nižších stupňoch škôl sa zabezpečí prítomnosť niekoľkých zamestnancov, odlišná je situácia na jednotlivých univerzitách. Niektoré madridské univerzity zrušili na tento deň naplánované termíny skúšok, iné nič nemenili.
Keďže štrajk je dobrovoľný a každý má právo rozhodnúť sa, či ho podporí alebo nie, situácia v stravovacích a ubytovacích zariadeniach bude zrejme "od prípadu k prípadu". Cestovné kancelárie však informovali, že množstvo novinárov chystajúcich sa pokrývať summit si preblokovalo svoje lety v snahe vyhnúť sa prípadným problémom. Rovnako aj väčšina delegátov pricestuje do Sevilly priamo v deň summitu, čo prinútilo organizátorov presunúť jeho začiatok na neskorší termín. Počas štrajku sa očakáva len príchod predstaviteľov vzdialenejších krajín.
Názory španielskych občanov na štrajk sú rozdielne a siahajú od vyjadrení typu "len vymýšľajú", "nevedia, čo robiť" až po "tak jej (vláde) treba". V každom prípade však každý z nich bez ohľadu na to, či štrajk podporuje alebo nie, príde podľa ministra hospodárstva v priemere o 70 eúr. Celkové hospodárske straty vláda zatiaľ neodhadla.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) žab
