Budapešť 29. mája (TASR) - Severoatlantická aliancia, ktorá pripisuje úlohám na Balkáne prioritný význam, je odhodlaná pokračovať v rozšírení a podporuje úsilie deviatich kandidátskych krajín v príprave na plnoprávne členstvo, vrátane nevyhnutných reforiem ozbrojených síl. Vyplýva to zo záverečného dokumentu rokovania ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO, ktoré sa dnes uskutočnilo v Budapešti.
Šéfovia členských krajín aliancie súčasne potvrdili odhodlanosť pokračovať v spolupráci s Európskou úniou poukazujúc na fakt, že vytvorenie samostatného európskeho bezpečnostného systému, o ktorom budú pokračovať konzultácie, je ústredným prvkom tohto procesu. Severoatlantická rada vyjadrila obavy v súvislosti s krízou v Čečensku, ale postavila sa za úzke vzťahy s Ruskou federáciou.
Podľa záverečného dokumentu sa účastníci zhodli na nutnosti ešte intenzívnejších konzultácií o bezpečnostných výzvach 21. storočia s osobitým dôrazom na šírenie zbraní hromadného ničenia. Pozorovatelia upozorňujú, že formulácia je akýmsi kompromisom naznačujúcim - napriek opatrným diplomatickým vyhláseniam - istú rozdielnosť pohľadov americkej a európskych diplomacií na vážnosť potenciálnych hrozieb a na s tým súvisiace posúdenie budúcnosti rusko-americkej dohody ABM z roku 1972 a plánovaného národného amerického systému protiraketovej obrany (NMD).
Generálny tajomník NATO lord George Robertson označil na tlačovej konferencii v Budapešti tamojšie rokovanie Severoatlantickej rady za úspešné. Vyzdvihol pozitívne zmeny v regióne, osobitne vývoj v Juhoslovanskej zväzovej republike, ale pripomenul, že účastníci sa zhodli na nevyhnutnosti ďalšieho úsilia v záujme dosiahnutia trvalého mieru a stability v oblasti. V tejto súvislosti upozornil predovšetkým na nutnosť odzbrojenia albánskych ozbrojencov. Nádeje na mier na Balkáne sú však napriek všetkému väčšie ako doteraz, zdôraznil.
Ministri zahraničných vecí NATO sa podľa Robertsonových slov vyjadrili za pokračovanie demokratizačných snáh v Kosove, za posilnenie tamojšieho ústavného rámca a za nerušenú realizáciu na november vypísaných volieb. V stredu sa očakáva informácia šéfa juhoslovanskej diplomacie Gorana Svilanoviča, pripomenul najvyšší predstaviteľ NATO, ktorý súčasne upozornil, že došlo ku konsenzu medzi americkou stranou a európskymi partnermi o ďalšom pôsobení mierových síl v Bosne a Hercegovine drastické zníženie stavu však nemožno očakávať.
Na margo vývoja v Macedónsku generálny tajomník NATO povedal, že neslobodno dopustiť, aby ozbrojené militantné skupiny narúšali poriadok v demokratickej krajine. Tomu slúži aj súčasná misia vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu, ktorú účastníci budapeštianskeho summitu v plnej miere podporujú, povedal Robertson. Dodal, že napätie v oblasti možno zmierniť iba politickou cestou, cestou dialógu zainteresovaných.
Najvyšší predstaviteľ NATO dementoval špekulácie o údajnej kríze medzi USA a európskymi členskými krajinami aliancie v súvislosti s plánmi systému protiraketovej obrany zámorskej veľmoci. Analýza tohto programu, ako aj príslušné konzultácie budú na expertnej úrovni pokračovať, uviedol a vyjadril nádej, že tento proces môže viesť k posilneniu obranných schopností aliancie.
O problematike rozšírenia NATO, ktorá podľa dostupných informácií nefigurovala na programe rokovania ako oficiálna téma, sa lord George Robertson na tlačovej konferencii nezmienil.
