Tento týždeň ju opustil aj jej predseda a to, čo z nej zostalo, už v politike veľa vody nenamúti. Labouristi pritom patrili k modernému Izraelu rovnako ako palmy, púšť a chucpa.
Hoci ich ideológia, alebo to, čo z nej zostalo, v Izraeli neuspela, je škoda, že židovský štát nebude mať dobre etablovaný ľavý pól. Sprimitívni to pravý a ľuďom obmedzí možnosť výberu. A viac ľudí v Izraeli nebude mať dôvod ísť voliť, lebo budú mať pocit, že niet koho. To je vždy zle.
Izraelská demokratická ľavica sa vyprázdnila. Myšlienkovo aj personálne. Už nemá Davida Ben Guriona, Goldu Meirovú ani Jicchaka Rabina.
Aj keď všetci traja z vtedajšej aj dnešnej perspektívy nerobili vždy dobré rozhodnutia. Za izraelskou ľavicou už nepôjdu masy, už nikdy nenaplní námestia, tak ako za starých čias.
Izrael sa zmenil a labouristi si to nechceli pripustiť. Namiesto programovej zmeny a alternatívy k občianskej, populistickej aj náboženskej pravici sa vysiľovali v mocenských hrách a túžbe byť za každú cenu vo vláde.
Nejdem nad Stranou práce nariekať, tak ako niektoré európske médiá, čo si naivne myslia, že labouristi sú holubice letiace k mieru za každú cenu. To nikdy nebola celkom pravda.
Labouristické holubice mali často jastrabie pazúry, tak ako mali pravičiarske jastraby holubičie srdcia. A v izraelskej histórii strany často robili ideologické obraty, ktoré boli výsmechom ich voličov aj dobre informovaných médií.
Skôr mi je ľúto, že kým sa vybuduje nová ľavica, nebude mať pravica alternatívu, a to nikomu neprospieva. A voliči pravice nebudú vidieť tak jasne, prečo by ju mali voliť. Lebo nebudú musieť trpieť chyby ľavice.
