ŠTRASBURG - Európsky parlament včera priznal, že niektoré kandidátske krajiny budú možno hneď po vstupe do únie prispievať do spoločného rozpočtu väčšími sumami, ako z neho budú dostávať. Súhlasil preto, aby únia poskytla v takomto prípade novým členom vyrovnanie.
Kandidátske krajiny sa môžu ocitnúť v pozícii tzv. čistého platiteľa, pretože hneď od začiatku budú musieť prispievať plnými sumami do rozpočtu, kým platby z pokladnice únie nedosiahnu tak rýchlo normálnu výšku, píše sa v rezolúcii, ktorej autorom je nemecký poslanec Reimer Böge.
Slovensko by malo v roku 2004 zaplatiť do rozpočtu únie 297 miliónov eur, v roku 2005 už 309 miliónov a v roku 2006 asi 322 miliónov. Poslanec vychádzal z predpokladu, že výška príspevkov dosiahne 1,1 percenta hrubého domáceho produktu.
Príspevky, ktoré zaplatí Česká republika, odhaduje na 867, 902 a 938 miliónov eur. Všetkých desať kandidátov, s ktorých vstupom v roku 2004 sa počíta, by do rozpočtu prinieslo prvý rok 5,238 miliardy a v ďalších dvoch rokoch 5,448 a 5,666 miliardy eur.
Únia počíta v roku 2004 s výdavkami, teda skutočnými dotáciami pre nových členov, len o 3,6 miliardy vyššími, ako sú ich príspevky. Môže sa teda stať, že niektorí noví členovia zaplatia v prvých troch rokoch viac, ako dostanú. Oneskorenie bude spôsobené tým, že podpora z únie bude väčšinou viazaná na schopnosť čerpať peniaze z európskych fondov, kde sa vyžaduje zdĺhavý proces projektovania.
Kandidátske krajiny preto navrhovali, aby v prvých rokoch mohli platiť do rozpočtu únie nižšie členské príspevky, ktoré by sa postupne zvyšovali. Parlament tento model zamietol a priklonil sa k systému tzv. kompenzačných platieb - z osobitnej rezervy rozpočtu únie vyrovná novým členským krajinám rozdiel. O výške kompenzácií sa bude vyjednávať v kapitole Financie a rozpočet.
(tasr, mar)
Európsky parlament Slovensko chváli i kritizuje
ŠTRASBURG - Európsky parlament schválil včera v Štrasburgu rezolúciu o rozšírení, v ktorej chváli pokrok Slovenska v príprave na členstvo v Európskej únii. Zároveň však upozorňuje na mnohé problematické oblasti.
Rezolúcia vyjadruje nádej, že nová slovenská vláda vznikne čo najskôr po septembrových voľbách a bude s úniou spolupracovať rovnako dobre ako terajšia.
Tradične správa upozorňuje na potrebu ďalšieho pokroku v oblastiach ako postavenie rómskej menšiny, boj proti korupcii či posilňovanie administratívnych kapacít. Vyzýva slovenskú vládu, aby zabezpečila „dobrú a bezpečnú“ hranicu s Ukrajinou.
V ekonomickej časti dokument pripomína vysokú nezamestnanosť a vyzýva vládu, aby prijala opatrenia na zlepšenie mobility pracovných síl. Upozorňuje na veľké rozdiely v rozvoji regiónov a vysoké deficity obchodnej bilancie a bežného účtu. Vláda by mala ešte sprísniť fiškálnu politiku, aby tak udržala deficit bežného účtu pod kontrolou.
Rezolúcia víta pokrok v mnohých oblastiach. Pri zachovaní súčasného tempa prístupových rokovaní s úniou prepokladá, že Slovensko môže byť súčasťou prvej vlny rozšírenia naplánovanej na rok 2004.
Poslanci zamietli viaceré pozmeňovacie návrhy k Slovensku týkajúce sa napríklad Benešových dekrétov či vytvorenia maďarskej univerzity. V maďarskej časti dokument vyzýva Budapešť a Bratislavu, aby našli riešenie sporu okolo tzv. krajanského zákona
(tasr)
