Rusko je pripravené pomôcť svojmu susedovi pri dlhé roky odkladanej výstavbe jadrovej elektrárne a naďalej mu bude dodávať ropu za zvýhodnenú cenu.
MOSKVA.
Obaja lídri sa stretli v období, keď Západ opäť hrozí Minsku izoláciou v súvislosti s kontroverznými decembrovými voľbami, v ktorých už štvrtýkrát po sebe zvíťazil autoritársky prezident Alexander Lukašenko.
Tvrdé zásahy proti bieloruskej opozícii, ktoré pobúrili Európsku úniu, Rusko naďalej považuje za "vnútornú záležitosť" krajiny a Putin namiesto kritiky hovoril o "konštruktívnom dialógu" a "prehlbovaní obojstranne prospešnej spolupráce".
Opätovné zbližovanie
Tradiční spojenci sa tak začali opäť zbližovať napriek pretrvávajúcemu napätiu vo vzájomných vzťahoch, ktoré poznačili viaceré energetické spory.
Putin po niekoľkohodinových rozhovoroch s Mjasnikovičom vyhlásil, že Rusko je pripravené pomôcť svojmu susedovi pri dlhé roky odkladanej výstavbe jadrovej elektrárne a naďalej mu bude dodávať ropu za zvýhodnenú cenu.
Mjasnikovič, ktorý si Moskvu vybral za cieľ svojej prvej zahraničnej cesty, Rusom poďakoval za pomoc a potvrdil, že krajiny čoskoro uzavrú dohodu o spolupráci pri budovaní prvej jadrovej elektrárne na bieloruskom území.
Úver Bielorusku
Náklady projektu Putin odhadol na necelých šesť miliárd dolárov a vyhlásil, že Rusko je pripravené poskytnúť Bielorusku úver.
Premiéri sa počas stretnutia venovali aj najnovšiemu cenovému sporu medzi Ruskom a Bieloruskom, ktorého dôsledkom je obmedzenie dodávok ruskej ropy do susednej krajiny od Nového roka. Vzájomné nezhody sa podľa nich v najbližšej budúcnosti pokúsia urovnať predstavitelia oboch vlád.
Mjasnikovič je blízkym spojencom Lukašenka, pričom niekoľko rokov pôsobil ako vedúci jeho kancelárie. V minulosti zastával viaceré vysoké politické funkcie, pred vymenovaním za premiéra však šéfoval bieloruskej akadémii vied.
