Článok pokračuje pod video reklamou
Niektoré zdroje z prostredia únie informovali, že sankcie by sa mohli vzťahovať na viac než 100 bieloruských predstaviteľov.
BRUSEL. Má ísť o reakciu na zásahy bieloruských úradov proti opozícii v bývalej sovietskej republike.
Dlhoročný autoritatívny prezident - často označovaný za "posledného európskeho diktátora" - získal v prezidentských voľbách oficiálne 79,7 percenta hlasov. Po vyhlásení výsledkov vyšli protestovať do ulíc tisíce ľudí. Polícia rozohnala protestnú akciu s použitím sily a zatkla stovky demonštrantov a novinárov.
"V krátkodobom horizonte je znovuzavedenie zákazu vstupu pre prezidenta Lukašenka a rozšírenie tohto zákazu aj na ďalších jednotlivcov určite jednou z možností, ak nedôjde k prepusteniu zadržiavaných osôb," uviedla Ashtonová.
Niektoré zdroje z prostredia EÚ už predtým informovali, že sankcie by sa mohli vzťahovať na viac než 100 bieloruských predstaviteľov.
Ashtonová vyzvala úniu na "vyváženú reakciu", skombinujúc sankcie proti bieloruským predstaviteľom s praktickou podporou občianskej spoločnosti, ako je priama podpora mimovládnych organizácií, médií a študentov.
Podľa šéfky diplomacie EÚ by tiež mal byť pozastavený spoločný predbežný plán s Bieloruskom, načrtnutý v minulom roku s cieľom rozvíjať vzťahy medzi oboma stranami.
Konečné rozhodnutie o vydaní či nevydaní zákazu vstupu na územie únie pre bieloruských predstaviteľov padne 31. januára, na zasadaní ministrov zahraničných vecí EÚ.
