Berlín 13. júna (TASR) - Po februárovom rozhodnutí Vatikánu zmeniť v Rusku štyri doterajšie apoštolské administratúry na riadne biskupstvá nastali pre ruských katolíkov ťažké časy. Vo viac ako 20 mestách demonštrovali pravoslávni kresťania proti vatikánskej expanzii, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Protikatolícka kampaň v Rusku však nie je nová a začala sa ešte na prelome rokov 1996/97. V tom čase sa objavili na bránach pravoslávnych kláštorov a kostolov po prvý raz nápisy typu: "drogovo závislým, alkoholikom a katolíkom je vstup zakázaný." Vatikán komentuje najnovší vývoj medzi dvomi najväčšími kresťanskými náboženstvami ako stav skutočnej studenej vojny, pripomína nemecký denník.
V boji proti Rímu sa v Rusku vytvárajú skutočne nezvyčajné koalície, podotýkajú noviny a citujú vyjadrenie Talgata Tadžudína, ktorý v "mene moslimského obyvateľstva" vyhlásil solidaritu s Moskovským patriarchátom." Tento nezvyčajný pakt Západ prakticky nezaregistroval, konštatuje nemecký denník.
"Voči registrácii katolíckych spoločenstiev sa doteraz chovali ruské moslimské republiky skôr veľkoryso," povedal v rozhovore pre nemecký denník rektor katolíckeho Collegium Orientale v Eichstätte Andreas Thiermeyer. "Zdá sa, že takýto priateľský postoj sa po 11. septembri 2001 skončil."
Tento dátum je podľa všetkého aj dňom zbratania sa pravoslávnych a moslimov v Rusku, všíma si Die Welt a odvoláva sa pritom reakciu patriarchu Alexija II. a metropolitu Kyrilla, ktorý má na starosti zahraničné vzťahy moskovského patriarchátu. Obaja najvyšší predstavitelia ruskej pravoslávnej cirkvi vtedy prijali stanovisko moslimov, že za teroristické útoky v USA nesie hlavnú vinu Západ, pretože "položil základy svetového poriadku na nespravodlivosti" a nechce vraj nič iné, len nanútiť ľudstvu svoju civilizáciu. "Terorizmus je reakciou na expanziu sekulárneho humanizmu," cituje Die Welt jednu z novších myšlienok moskovského patriarchu.
Ruská pravoslávna cirkev vychádza až prekvapujúco dobre s vodcom ruských komunistov Ziuganovom. Nie je však jasné, na ktorej strane stojí v tomto ohľade prezident Vladimír Putin. Práve on vyjadril totiž nie raz záujem o návštevu pápeža Jána Pavla II. v Moskve, vo svojej krajine však potrebuje aj priazeň pravoslávnej cirkvi. "Putin možno vie, že doma nie je taký silný, za akého sa vydáva na Západe," hovorí Thiermeyer.
Pravdepodobne z tohto dôvodu sa snaží o kompromisy a zachovanie vnútornej stability. Hlavne však o odstránenie dedičstva z minulosti, ktoré sa premieta aj do myslenia niektorých cirkevných hodnostárov, uzatvára Die Welt.
