WASHINGTON, BRATISLAVA. Obamova vláda to nazýva najvýznamnejším vzťahom dvoch krajín v 21. storočí. Do Spojených štátov má zajtra prísť na prvú návštevu čínsky prezident Chu Ťin-tchao a ako píšu americké médiá – príchod nemeckej kancelárky Angely Merkelovej či francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho ťažko vzbudí podobný záujem.
Dôvody sú jasné. Spojené štáty a Čína sú dve najsilnejšie ekonomiky na planéte. Kým v mnohých smeroch sa navzájom potrebujú (Čína je najväčší veriteľ amerických dlhov a Spojené štáty zasa hlavným importérom čínskych produktov), v menových otázkach sa ich názory výrazne líšia.
Produkt minulosti
Číne sa prestáva páčiť medzinárodný systém založený na americkom dolári ako hlavnej svetovej rezervnej mene. Čínsky prezident Chu Ťin-tchao ho v odpovedi na otázky denníkov Washington Post a Wall Street Journal nazval „produktom minulosti“. „Likvidita amerického dolára musí byť rozumná a stabilná,“ napísal Chu.
Peking by bol rád, aby sa po tom, čo predbehne americkú ekonomiku, juan stal hlavnou svetovou rezervnou menou. „Bude to však dlhý proces,“ napísal Chu.
Niektorí ekonómovia však neveria, že juan tak skoro nahradí dolár. Podľa amerického ekonomického experta na Čínu z univerzity v Pekingu Michaela Pettisa by to mohla krajina dosiahnuť iba dvoma spôsobmi – veľkými deficitmi, prípadne výrazným prílevom zahraničných investorov. Obe sú nepravdepodobné, napísal na svojej stránke.
Spojené štáty majú rovnako problém s čínskou menou. Dlhodobo sa snažia presvedčiť Peking, aby juan umelo nedržal na nízkej úrovni. Čína má konkurenčnú výhodu - ich výrobky sú lacnejšie.
Jedným z najnovších argumentov Američanov, ktorými privítajú prezidenta, je vysoká čínska inflácia. V novembri dosiahla medziročne 5,1 percenta. Podľa Američanov je teda posilnenie juanu v súčasnosti aj čínskym záujmom. „Inflácia môže byť ťažko hlavným faktorom, ktorý určuje politiku výmenného kurzu,“ odmietol tento názor čínsky prezident.
Pokojnejšie ako na jeseň
Napriek tomu, ekonomické vzťahy sa predsa len zdajú pokojnejšie ako na jeseň. Vtedy Čína kritizovala plán americkej centrálnej banky naliať ďalších 600 miliárd do ekonomiky. Tvrdila, že sa tým dolár znehodnotí, čo poškodí čínske finančné rezervy a zvýši konkurencieschopnosť Ameriky na čínsky úkor. Podľa Reuters sa však zatiaľ dolár naopak posilnil a Číňania už sú miernejší. Američania takisto trochu otupili svoj tlak.
Obama chce tiež otvoriť aj tému ľudských práv v Číne. Vo vláde panuje názor, že v prvých dvoch rokoch na ne dostatočne netlačil.
