TUNIS, BRATISLAVA. Horiace domy, rabovanie, väzni na úteku, nočný zákaz vychádzania, zatvorené školy. A ozbrojenci, ktorí náhodne strieľajú do ľudí. Tak cez víkend vyzeralo Tunisko, ktoré si desaťročia budovalo imidž stabilnej krajiny.
Na jeho koniec stačil necelý mesiac. Prezident Zíne Abidín bin Alí v piatok ušiel do Saudskej Arábie a moc formálne prebral predseda parlamentu Fuíd Mebazza.
Ľudia sa bránia sami
Skutočnú moc v krajine má však armáda. Polícia prakticky nefunguje a krajinu pred absolútnou anarchiou ochraňujú len vojaci. Ľudia už neveria nikomu, vznikajú preto „susedské stráže“ ozbrojené palicami a kovovými tyčami.
Vláda sa snaží upokojiť situáciu. Sľubuje pokrok v ľudských právach, začala tým, že odblokovala Facebook, Twitter, či YouTube a prepustila väznených blogerov.
Začali sa rokovania o novej vláde, v ktorej má byť aj doteraz utláčaná opozícia. Z exilu sa chystajú vrátiť viacerí politici, medzi nimi i šéf zakázanej islamistickej strany.
Dianie v Tunisku zneisťuje okolitých arabských diktátorov. V Alžírsku protestovali už pred týždňom, správy o nepokojoch prichádzajú z Líbye.
Tamojší diktátor Muammár Kaddáfi z tuniských nepokojov už nepriamo obvinil Američanov. Tvrdí, že ich diplomati písali klamlivé depeše o korupcii, ktoré po zverejnení na WikiLeaks vyvolali nepokoje.
Mubarak ďalší na rade?
S nádejou sa zas na Tunisko pozerá egyptská opozícia. „Kľúčové je, že doslova pred niekoľkými dňami sa režim zdal neotrasiteľný a náhle zvíťazila demokracia bez toho, aby Západ čo i len pohol prstom,“ povedal pre Guardian egyptský aktivista Hussam Bahgat. Dúfa, že podobne by mohol skončiť aj prezident Husní Mubarak.
Odborník Guardianu pre Blízky východ Brian Whitaker optimista nie je. Pripúšťa, že protesty zasiahnu aj iné arabské krajiny, no „v skutočnosti takmer všetky rýchlo vyhasnú, alebo ich moc potlačí“.
Arabské režimy v ohrození
Egypt:
Prezident Husní Mubarak vládne bez opozície už takmer 30 rokov. V jesenných voľbách môže mať silného rivala, bývalého šéfa MAAE Muhammada Baradeja.
Líbya:
Už vyše 40 rokov je na čele krajiny Muammar Kaddáfí. Opozíciu potlačil, no cez víkend sa objavili správy o prvých nepokojoch.
Alžírsko:
Protesty aj s obeťami sa tu odohrali už pred týždňom. Okrem nezamestnanosti ich vyvolalo aj zdraženie potravín.
Libanon:
Po odchode islamistického Hizballáhu z vlády je krajina nielen v politickej kríze, ale hovorí sa aj o hrozbe občianskej vojny.
Matúš Krčmárik
Voľby vyhrával až príliš jasne
Bin Alí začal vládnuť po prevrate. Po prevrate z Tuniska aj ušiel.
TUNIS, BRATISLAVA. Zíne Abidín bin Alí skončil tak, ako začal. Štátnym prevratom – roku 1987 sa to zaobišlo bez krvi, stačil posudok lekárov, ktorí jeho predchodcu označili za duševne nespôsobilého riadiť krajinu.
Teraz jeho úteku do Saudskej Arábie predchádzali krvavé nepokoje.
Počas svojej vlády sa bin Alí snažil vytvárať obraz prosperujúceho Tuniska. Čiastočne sa mu to podarilo. Zlepšil vzdelávací systém, priniesol investorov aj turistov na pláže Stredozemného mora.
Z politické hľadiska to už idylka nebola. Svoju moc si síce pravidelne dával potvrdiť vo voľbách, no dvakrát bez protikandidátov a aj keď ich mal, vyhrával až príliš drvivo. Aspoň nepustil k moci islamistov, argumentujú je priaznivci, ktorých mal aj na Západe.
Odporcov vytlačil z verejného života, no pod povrchom rástla nespokojnosť, ktorá vybuchla.
Matúš Krčmárik
