TEL AVIV. Vojna v priamom prenose bola pred dvadsiatimi rokmi ešte stále senzáciou, dnes v časoch občianskej žurnalistiky, mobilov, internetu a sociálnych sietí to už nikoho nevzrušuje.
Operácia Púštna búrka bola prvou vojenskou operáciou, pri ktorej mohli diváci naživo sledovať, ako spojenecké letectvo likviduje ciele v Iraku. Začala sa pred dvadsiatimi rokmi a jej cieľom bolo vyhnať iracké vojská z Kuvajtu a oslabiť vplyv Saddáma Husajna v regióne.
Saddáma len ponížili Existujú názory, že ak by sa spojenci dohovorili na tom, že im nestačí len verejné poníženie irackého diktátora, mohlo byť veľa vecí inak. Ak by Saddámov režim padol, nemuselo nastať brutálne prenasledovanie Kurdov, šiitov a ani ďalšia vojna s irackým režimom.
Tá síce priviedla Saddáma v roku 2006 na šibenicu, ale do Iraku doniesla aj etnické a náboženské sváry a ani zďaleka nepriniesla Iraku demokraciu. Aj keď jej vonkajšie parametre možno súčasný režim má.
Video: Takto pokrývala vojnu CNN od prvých minút v roku 1991.
Každý robil propagandu Keď pred dvadsiatimi rokmi inokedy tajnostkárska armáda začala s pomocou médií informovať o svojich akciách a keď generáli vystupovali na tlačovkách, aby vysvetľovali stratégiu, ľudia mali pocit, že sa to robí pre ich informovanie.
Púštna búrka Začala sa 17. januára 1991 ako reakcia na irackú inváziu Kuvajtu v auguste 1990. Hovorí sa jej aj prvá vojna v priamom prenose. Kuvajt bol oslobodený už 28. februára, ale Saddámov režim padol až v roku 2003. Vyžiadala si cez 150-tisíc obetí, najmä irackých vojakov a civilistov. V protiirackej koalícii bolo 34 krajín vrátane Československa.
Až neskôr sa ukázalo, že sa cenzurovalo – z bezpečnostných, strategických, ale aj z propagandistických dôvodov. A že to robili spojenci aj Saddámov režim.
Napriek tomu bolo reportovanie Peta Arnetta zo CNN z bagdadského hotela Al-Rašíd pre mnohých najsilnejšou pripomienkou vojny proti Saddámovi, po ktorého si Američania prišli v roku 2003.
Noví konkurenti CNN Dnes sú už ľudia k médiám skeptickejší. Svetom sa šíria informácie takou rýchlosťou, že médiá ich nemajú čas ani overiť, nie to ešte spracovať. Z vojnových zón posielajú ľudia videá nakrútené na mobiloch, píšu blogy, statusy na Facebook, odkazy na Twitter. Nezakryje sa už takmer nič.
Aj mučenie irackých väzňov americkými vojakmi vo väznici Abú Ghrajb počas poslednej vojny v Iraku sa prevalilo aj pre to, že trýznitelia si ponižovaných fotografovali digitálnymi fotoaparátmi a svojimi „úlovkami“ sa ešte aj chválili.
Hrozba z WikiLeaks A nové skutočnosti, či skôr verejné tajomstvá odhaľuje aj aktivistická skupina Wikileaks, ktorá podľa jedných ukazuje pravdu, podľa iných ohrozuje vojakov v Afganistane aj v Iraku. Médiá zverejňujú jej výstupy a dotknuté vlády a inštitúcie zúria.
Pred dvadsiatimi rokmi ľudí vzrušovala „svetelná show“, ktorá sprevádzala vojensky úspešnú operáciu Púštna búrka. Dnes sa vojenské konflikty plánujú aj s vedomím, že budú online.
Po Kuvajte zachraňuje v Košiciach
Bál som sa o život, ako každý, priznáva Slovák, ktorý zažil vojnu z prvej línie.
BRATISLAVA. Mladícka nerozvážnosť a chuť po dobrodružstve ho dostali na pol roka do púšte. Miroslav Nagy zažil vojnu v Perzskom zálive z prvej línie. Bol jedným z 350 vojakov, ktorých do Kuvajtu poslalo Československo.
Nagy strážil tábor, kým si protichemická jednotka plnila úlohy pre saudskoarabskú armádu. V ohrození života bol prakticky stále, najviac sa bál pri náletoch. „Samozrejme, bál som sa o život. Kto sa nebojí, toho sa bojím ja,“ poznamenal.
Najhorší scenár sa našťastie nenaplnil – Iračania chemické zbrane nepoužili.
Zmluvu mal na rok, no vojna sa skončila skôr a domov išiel v polovici tohto obdobia. Ako jeden z troch československých vojakov sa zúčastnil na pompéznej vojenskej prehliadke v Spojených štátoch a potom išiel do civilu.
Pri výbere povolania sa inšpiroval skúsenosťami z vojny. V Kuvajte spoznal prácu zdravotníkov, aj preto už 18 rokov pracuje v záchrannej službe v Košiciach. Chce rovnako ako vo vojne zachraňovať životy.
Keď Nagy išiel do Kuvajtu, mal 21 rokov, za sebou len osem mesiacov povinnej vojenskej služby. Svoje rozhodnutie neľutuje, no hovorí, že do ďalšej vojny by už nešiel. „Mám už iné hodnoty, je to veľmi riskantné,“ vyhlásil.
Najväčšou hodnotou je život, a preto nemá vojna nikdy zmysel, hovorí. Iba ak by zabránila väčšiemu vraždeniu. „Či to tak bolo aj v tomto prípade, neviem,“ dodal Nagy.
Matúš Krčmárik
