Washington 13. júna (TASR) - Zmluva ABM, limitujúca počty raketových obranných systémov, ktorými mohli doteraz Spojené štáty a Rusko disponovať, prestala dnes oficiálne platiť. Washington ju v roku 1972 podpísal s vtedajším Sovietskym zväzom a obe veľmoci sa zmluvou riadili 30 rokov a jeden mesiac.
Pred šiestimi mesiacmi prezident George W. Bush zmluvu vypovedal s tým, že je pozostatkom studenej vojny. "Musíme postúpiť ďalej, ako dovoľovala zmluva ABM, aby sme mohli chrániť našich občanov a našich priateľov," zhodnotil situáciu americký prezident.
Podľa doterajších informácií sa oficiálne k zániku zmluvy ABM nechystá nikto z americkej strany vyjadriť, ale už v sobotu na Aljaške začne výstavba budúceho skúšobného centra národnej protiraketovej obrany, pre ktorú americká vláda vyčlenila 64 miliárd dolárov. Zmluva ABM takýto projekt zakazovala.
Koniec platnosti zmluvy z roku 1972 neuvítali všetci ani v Spojených štátoch s nadšením. Medzi nich patrí aj kongresman Dennis Kucinich, demokrat zo štátu Ohio, ktorý spolu s ďalšími 30 svojimi kolegami podal v utorok na federálnom súde proti Bushovi žalobu, aby sa pokúsili zmluvu ešte zachrániť.
Rozčarovaní sú aj niektorí spojenci Washingtonu a aktivisti kontroly zbrojenia. Zmluvu jej stúpenci považujú za kľúčový dokument pre strategickú stabilitu.
"Zmluva ABM v tomto období už nie je potrebná. Je finančne náročná a nie je odpoveďou na nové hrozby," tvrdia jej odporcovia.
Ruský prezident Vladimír Putin, horlivý zástanca dohody ABM, minulý mesiac v Moskve podpísal s prezidentom Bushom novú dohodu o spolupráci v oblasti protiraketovej obrany.
"Úspech z tejto spolupráce bude mať Rusko, Spojené štáty a svet, pretože nová protiraketová obrana bude proti teroristom a nezodpovedným krajinám. Civilizované krajiny a dúfam, že tam bude patriť aj Čína, budú na tomto programe spolupracovať ako partneri," povedal na margo dožitia dohody ABM republikánsky kongresman zo štátu Pennsylvánia Curt Weldon.
Dohodu ABM podpísali v roku 1972 v Kremli prezident Richard Nixon a sovietsky predstaviteľ Leonid Iľjič Brežnev.
(spolupracovník TASR William Guard) dem
