Skôr ako príležitosť niečo sa naučiť a dozvedieť. Napríklad aj to, že si človek môže stokrát hovoriť, že nebude posudzovať ľudí podľa vonkajška, ale len podľa skutkov, aj tak spadne do osídiel predsudkov.
Mám tu na návšteve mamu. Prišla v čase ozaj zlej chrípkovej epidémie a ochorela. Takže sme museli zavolať lekára do bytu.
Inak dobre naolejované izraelské zdravotníctvo sa pod tlakom chrípky začína zadrhávať a na lekára sme museli dlho čakať. Doslova hodiny. Jasné, že padali reči, že u nás doma, na Slovensku, by sa to nestalo (hahaha), aj to, že občania štátov pri Stredozemnom mori majú s rešpektovaním času, aj s prístupom k práci, problém.
Po asi šiestich hodinách čakania sa doktor ohlásil. Že už je na ceste, ale že má veľa pacientov, lebo epidémia sa zhoršuje. Len čo zložil, povedala som mame, nech sa nebojí, je to dobré, lebo doktor je podľa prízvuku evidentne Rus. A to tu v Izraeli znamená, že jeho medicínske schopnosti sa blížia dokonalosti. A že tiež mešká preto, lebo je Rus, teda potrebuje si zarobiť a berie viac pacientov, ako zvláda. Lebo Rusi si stále privyrábajú, traduje sa v Izraeli.
Čakali sme ešte asi štyri hodiny. Mame stúpala teplota, mne adrenalín. Vtom zazvonil zvonček a vo dverách stál nízky tmavovlasý, značne vyšťavený muž. Povedal, že sa volá doktor Muhammad a že by rád videl pacientku.
Ani som mu už nemala silu vyčítať, že tak mešká, hoci som sa na to hodiny chystala. Lebo ma dostalo, že nepovedal, že sa volá doktor Ivan. A ani tak nevyzeral. Vďaka ti Bože za multi- kulti aj za tú červeň hanby na tvári. Ako pripomienku toho, aké je hlúpe robiť závery, keď nemáme dostatok faktov. Hlavne tu, v krajine, kde sa pre zabúdanie na fakty stali už hrozné veci.
