Haiťania rok po zemetrasení žijú stále v troskách

Hlavné mesto karibského štátu je po zemetrasení zničené. Skoro milión ľudí stále žije v stanoch. Aj tak majú mnohí teraz lepšie podmienky ako v slumoch pred zemetrasením.

Rok po zemetrasení vyzerá hlavné mesto takmer rovnako ako hneď po katastrofe.(Zdroj: SITA/AP)

PORT­AU­PRINCE, BRATISLAVA. Omšou pred zrútenou katedrálou v hlavnom meste si dnes Haiťania pripomenú jednu z najhorších svetových prírodných katastrof. Presne pred rokom tu zemetrasenie pripravilo o život skoro štvrť milióna ľudí a vyše milióna ľudí o strechu nad hlavou.

Spomienky sú stále živé hlavne pre státisíce ľudí, ktorí žijú v stanových mestečkách. Danelie Matthias (17), ktorý žije pod plachtou s rodinou už rok, nevidí perspektívu. „Potrebujeme domov, aby sme mohli žiť zdravo. Takto to ďalej nejde," hovorí pre AP.

Zahraničie pomáha prežiť

Obchod so stavebnými materiálmi Justina Premiera (43) neprekvitá. Ľudia kupujú len preglejky na podopretie stanov. Viní za to nedostatok silného politického vedenia. „Až dodnes sa nič naozaj nezačalo. Bude veľmi dlho trvať, kým sa vrátime, kde sme boli," hovorí pre AP.

Nie je však ani na čom stavať. Rok po zemetrasení sa podarilo odpratať menej než päť percent trosiek a nepomáha ani to, že pôdu vlastní pár bohatých rodín. Podarilo sa podľa správy mimovládnej organizácie Oxfam postaviť len 15 percent plánovaných prístreškov.

RANY PRE HAITI
Zemetrasenie 12. januára 2010 udrelo so silou 7.0 magnitúda.
  • minimálne 230-tisíc ľudí zomrelo po zemetrasení vrátane pätiny štátnych zamestnancov
  • 20 miliónov kubických metrov trosiek
  • 800-tisíc ľudí stále žije v stanových mestečkách
  • 3600 ľudí zomrelo doteraz na choleru, 170-tisíc je nakazených

Okrem toho ani polovica z finančnej pomoci v hodnote 2,1 miliardy dolárov, ktorú donori sľúbili na medzinárodnej darcovskej konferencii v New Yorku v marci, ešte nedorazila.

Celkovo pritom krajine rôzni darcovia prisľúbili podľa magazínu Time na najbližšie roky asi 11 miliárd dolárov.

Na malom pokroku obnovy majú podiel štátna byrokracia na Haiti aj nedostatočná koordinácia medzinárodného spoločenstva.

Haitský ekonóm Ericq Pierre viní navyše prílišný optimizmus. „Medzinárodná komunita v istom bode naznačila, že dokáže problém rýchlo vyriešiť. Myslím, že to bol prílišný optimizmus. Poradiť si musíme my Haiťania," hovorí pre AP.

Podmienky v stanových mestách sú však podľa mnohých lepšie než tie, aké mali ľudia v slumoch pred zemetrasením. Krajina navyše už pred ním trpela chudobou, korupciou, zlou infraštruktúrou aj nízkou úrovňou vzdelania.

Lekár: Najťažšia misia

Doktor Stanislav Kompas z Vysokej školy svätej Alžbety sa nedávno vrátil zo štvormesačnej misie v hlavnom meste Port­au­Prince. „Jednoznačne to bola najťažšia misia, kde som bol," hovorí lekár, ktorý bol aj v afrických štátoch Burundi a Lesotho.

Štyri mesiace strávil na klinike v Port-au-Prince, kde denne ošetroval asi 50 pacientov. „V meste ľudia prišli do kontaktu s výdobytkami modernej civilizácie, ale nemajú na to peniaze. Z toho vyplýva aj neveľmi priateľská nálada voči Európanom, Američanom a zahraničným organizáciám," hovorí Kompas.

Haiti teraz čelí inej časovanej bombe - druhému kolu prezidentských volieb. To sa očakáva po rozsiahlych podvodoch v prvom kole v marci. Pre šéfa organizácie Lekári bez hraníc Stefana Zanniniho je najhoršia politická nestabilita a opadnutie záujmu zahraničia. „Myslím, že ťažký rok bude 2011 a nie 2010," hovorí pre Financial Times.

Slovenský lekár: Pešo tam nemôžete chodiť

Doktor STANISLAV KOMPAS z Vysokej školy svätej Alžbety sa na konci decembra vrátil po štvormesačnom pôsobení v hlavnom meste karibského štátu. Hovorí, že to bola jeho najťažšia misia.

Kde ste pôsobili a koľko ste mali pacientov?

Pracovali sme na malej klinike Sibert v okrajovej časti Port-au-Prince. Na klinike denne bývalo okolo 200 pacientov, pričom tam boli niekedy traja niekedy štyria haitskí lekári, čiže väčšinou mal každý asi 50 pacientov. Diagnózy okrem cholery boli bežné tropické ochorenia, parazitózy, respiračné infekcie, sexuálne prenosné ochorenia, malária.

Ako vyzerá Haiti rok po zemetrasení?

Krajina funguje, zásobovanie pitnou vodou je dostupné, ale najchudobnejší, čo žijú v slumoch, k nej nemajú prístup, preto sa tam ľahko šíria ochorenia. Nemajú vybudovanú kanalizáciu, takže všetky splašky tečú priamo popred domy, keď naprší, všetko sa to vyplavuje do ulíc. Mesto je stále zbúrané, odpratávacie práce prebiehajú, ale ide to veľmi pomaly. A do toho ešte politická situácia s druhým kolom volieb prezidenta, takže tam budú asi znova nepokoje.

Čím bola iná táto misia od predchádzajúcich, na ktorých ste sa zúčastnili?

Prvýkrát som bol takto v meste, ľudia sú celkom iní ako na vidieku. Keď to porovnám s Mole Saint-Nicolas, kde som bol v roku 2007, to je úplne iný svet. Tu ľudia prišli do kontaktu s výdobytkami modernej civilizácie, ale nemajú na to peniaze, čo si uvedomujú. Z toho vyplýva aj neveľmi priateľská nálada voči Európanom, Američanom a zahraničným organizáciám. Jednoznačne to bola najťažšia misia, kde som bol.

Mali ste problémy s hygienou a bezpečnostnou situáciou?

Samozrejme, tam sú samé problémy, čo sa týka hygieny aj bezpečnosti. Treba dodržiavať veľmi prísne bezpečnostné opatrenia. Port-au-Prince je mesto s najväčším počtom únosov na svete. Presúvali sme sa v zamknutom aute so zavretými oknami na kliniku potom prípadne do nejakého stráženého obchodu a hneď domov. Pešo tam človek nemôže veľmi chodiť. Sú tam ozbrojené organizované skupiny, ktoré unášajú Európanov, Američanov alebo miestnych bohatých Haiťanov.

Ako dlho ešte potrvá kritická situácia s cholerou v krajine?

Cholera tam bude trvať ešte veľmi dlho. Splašky sú všade naokolo, ľudia v tom žijú, naberajú vodu, varia z toho. Aj keď epidémia pominie, tá cholera tam bude ešte na dlho.


Ela Rybárová
Človek v ohrození: Zmeny k lepšiemu sa dejú pomaly

MARCELA ONDEKOVÁ, vedúca sekcie humanitárnej pomoci organizácie Človek v ohrození, ktorá na Haiti pomáha, hovorí, že hoci medzinárodnú pomoc ľudia kritizujú, bez nej by to bolo ešte horšie.

Videli ste rok po zemetrasení na Haiti nejaké zmeny k lepšiemu?

„Keď sme prišli, na začiatku sme niekoľko dní boli frustrovaní z toho, že sme videli málo pozitívnych zmien. Málo hlavne človek vidí v hlavnom meste Port-au-Prince, ktoré bolo veľmi zničené. V centre mesta je ten istý prezidentský palác v troskách, neodpratané trosky, tábory vo veľmi zlých podmienkach, niektoré s desiatkami tisíc ľudí. Hovorili sme si: ako je to možné, taká veľká finančná pomoc a výsledky nie je vidieť

Človek tam ale musí byť nejakú dobu. Postupne sme nachádzali pokrok. V meste Léogane, kde pôsobíme, trosky sa postupne odpratali, domy sa opravujú, navštívili sme krásne školy, ktoré sa postavili financované aj Človekom v ohrození. Videli sme, ako pozitívne reagovala komunita.

Aj kde sme postavili ekologické latríny, je po nich veľky dopyt, ľudia vidia konkrétny výsledok.

Navštívili sme aj vynikajúco spravovaný tábor pre asi 7000 Haiťanov v hlavnom meste, ktorý spravuje írska organizácia. Postupne likvidujú stanové mestečko a ľudia si tam sami stavajú príbytky. Zmeny k lepšiemu sa dejú, ale je to oveľa pomalšie, ako by človek čakal."

Ani taký dlhý čas po katastrofe sa neodpratalo ani 5 percent trosiek a neprišla ani polovica sľúbenej finančnej pomoci. Kde sa stala chyba?

„Príčin je viacero. Jednak viacerí parneri, s ktorými sme spolupracovali, čelili byrokratickým prekážkam zo strany haitskej vlády, čo je nešťastné. Náš americký partner Hands on Volunteers nám hovorili o solárnych paneloch, ktoré im sedia v sklade a nevedia ich odtiaľ dostať.

Problémom bola aj nedostatočná koordinácia zo strany medzinárodného spoločenstva. Celý ten systém je nastavený pre veľké humanitárne organizácie a tie menšie sa tam niekedy strácajú. Najmä v hlavnom meste je ťažké sa presadiť.

Situáciu komplikovala aj cholera, prostriedky sa presunuli na riešenie tohto akútneho problému, ale aj nevôľa medzi miestnymi, ktorí z cholery obviňovali cudzincov a zvyšovalo sa tak napätie medzi medzinárodnými organizáciami a miestnym obyvateľstvom.

V neposlednom rade nepokoje v súvislosti s voľbami hrali rolu. V decembri po vyhlásení prvých výsledkov, práve v tom čase sme boli na Haiti, a bolo to naozaj nebezpečné, nemohli sme vychádzať niekoľko dní. Niektorí naši partneri sa rozhodli dočasne ukončiť svoje programy a odsúvali zamestnancov mimo krajiny.

Okrem toho už pred zemetrasením to bola chudobná krajina s nefunkčnou vládou a veľmi zlou infraštruktúrou."

Povedali ste, že v decembri to bolo nebezpečné. Zažili ste aj nejaké útoky na vás?

„Väčšina obyvateľov nebola spokojná s výsledkami volieb, na uliciach boli barikády, horeli, zatarasili sa cesty, mesto. Po troch dňoch sa to upokojilo, ale stále sme museli zisťovať informácie o bezpečnostnej situácii.

Stalo sa nám aj v dedinách, kde sme pracovali, že toto napätie medzi ľuďmi aj nespokojnosť s tým, čo sa udialo doteraz (ľudia neveria medzinárodnej komunite, ide to veľmi pomaly, nepocítili až taký pokrok) panovala nevraživosť, hneď pri prvom konflikte to prerastalo do slovných útokov a museli sme prehodnotiť, skrátiť náš program, alebo sa až tak nepohybovať v teréne, ako by som chcela."

Ako dlho podľa toho, čo ste videli, ešte potrvá obnova hlavného mesta?

Desiatky rokov. Táto katastrofa nie je jediná, Haiti opakovane trpí dôsledkami hurikánov, teraz bola zas cholera, chudobné obyvateľstvo, nízka úroveň vzdelania, nefunkčná infraštruktúra a tak ďalej. Je to na systematickú dlhodobú prácu. Bez zahraničnej pomoci, aj keď mnohí sú k nej skeptickí, neviem, ako by ľudia prežili.


Ela Rybárová

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  4. Prijatie delegácie rektorov ekonomických univerzít z Indonézie
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  8. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 13 048
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 888
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 8 504
  4. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 689
  5. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 5 448
  6. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 5 442
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 4 982
  8. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 4 897
  9. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 4 550
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 4 341

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo je nevyhnutná vojna Facebooku a Bruselu

Padol prvý výstrel v regulačnej vojne, ktorá bude určovať podobu Európy.

DOMOV

Únos, ktorý prispel k zrušeniu amnestií, prekonal očakávania

Od marca ho videlo vyše 275-tisíc divákov.

Neprehliadnite tiež

Šéf NATO víta zvýšenie amerických výdavkov na obranu v Európe

Malo by to pomôcť k posilneniu prítomnosti amerických síl.

Súčasný zákon je neústavý. Taiwan rozhodol v prospech manželstiev gejov

Môže byť tak prvou krajinou v Ázii, ktorá ich zlegalizovala.

Zahynuli, keď čakali na deti. Útočník v Manchestri zabil tínedžerov aj rodičov

Polícia zatiaľ hovorí len o niekoľkých konkrétnych menách obetí, identity ďalších zatiaľ verejnosti známe nie sú.

Počet zranených po manchesterskom útoku spresnili na 119

Ceremoniálnu výmenu stráží pred Buckinghamským palácom v Londýne zrušili.