BRATISLAVA. Momentálne sme v jednoduchšej situácii, ako tomu bolo pred týždňom. V súvislosti s kritizovaným maďarským mediálnym zákonom to v utorok na tlačovej konferencii pri prezentácii programu maďarského predsedníctva Rady Európskej únie v Bratislave uviedol veľvyslanec Maďarskej republiky na Slovensku Antal Heizer. Budapešť podľa neho dúfa, že tento "takzvaný konflikt" neovplyvní dobré vzťahy Maďarska so zástupcami médiami.
Heizer zároveň potvrdil predchádzajúce vyhlásenia maďarského ministra zahraničných vecí Jánosa Martonyiho, že jeho krajina je v prípade jasných stanovísk a výhrad zo strany Európskej komisie ochotná a pripravená legislatívu modifikovať. Táto téma podľa neho nebude mať vplyv na maďarské predsedníctvo v Európskej únii a obe strany o tejto veci už intenzívne rokovali.
"Sporný maďarský mediálny zákon bol aj predmetom rozhovorov najvyšších predstaviteľov Európskej únie a Maďarska," potvrdila vedúca Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Andrea Elscheková-Matisová. Rokovali o ňom predseda Európskej komisie José Manuel Barroso so svojim maďarským kolegom premiérom Viktorom Orbánom a takisto podpredsedníčka európskej komisie Neelie Kroesová s maďarským ministrom zahraničných vecí Martonyim 7. januára, keď celá komisia mala stretnutie s maďarskou vládou.
"Komisia na tento zákon reagovala hneď po jeho prijatí 21. decembra," upozornila Elscheková-Matisová s tým, že komisia situáciu v Maďarsku pozorne sleduje. Ešte v decembri zaslala podpredsedníčka európskej komisie Kroesová svojmu maďarskému kolegovi list, v ktorom vyjadrila obavy ohľadom tohto zákona. "Čo Európska komisia sleduje, je súlad maďarského zákona s európskou smernicou o audiovizuálnych službách," dodala Elscheková-Matisová.
V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné.
Týmto spôsobom sa má trestať "nevyvážené spravodajstvo", čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti. Proti kontroverznej norme krátko po jej prijatí protestovali tak domáce, ako aj zahraničné médiá.
