ETA sa dostala pod nátlak svojho politického krídla, strany Batasuna a jej blízkych skupín, aby upevnila svoje prímerie ako prvý krok k definitívnemu zloženiu zbraní.
MADRID. Oznámila to v komuniké, ktoré na svojej webovej stránke zverejnili baskické noviny Gara.
História Teroristická skupina ETA
31. júla 1959 - Skupina baskických nacionalisticky orientovaných študentov zakladá počas diktatúry Francisca Franca organizáciu Baskická vlasť a sloboda (ETA).
27. júna 1960 - Pri výbuchu bomby na železničnej stanici v San Sebastiáne zahynulo malé dieťa. Vláda z útoku obvinila ETA, tá však vyhlásila, že s ním nemá nič spoločné.
7. júna 1968 - Prvý útok, ku ktorému sa ETA verejne prihlásila. Členovia tejto teroristickej skupiny zastrelili policajného šéfa mesta San Sebastián.
20. decembra 1973 - Pri útoku ETA v Madride zahynul premiér Luis Carrero-Blanco, o ktorom sa predpokladalo, že sa stane Francovým nástupcom.
15. októbra 1977 - Španielska vláda vyhlásila dva roky po páde Francovho režimu amnestiu pre všetkých politických väzňov vrátane členov ETA.
19. júna 1987 - Doteraz najvražednejší útok ETA. V nákupnom centre v Barcelone zahynulo 21 ľudí, ďalších 45 bolo zranených.
12. júna 1997 - Po únose a vražde mladého baskického politika Miguela Ángela Blanca vyšli do ulíc protestovať proti ETA milióny Španielov.
22. marca 2006 - ETA vyhlásila "trvalé prímerie", po ktorom s ňou začala španielska vláda rokovať o riešení baskickej otázky.
30. decembra 2006 - ETA sa prihlásila k útoku na madridskom letisku, pri ktorom boli zranení dvaja policajti a dvaja civilisti.
2. januára 2007 - Španielsky minister vnútra Alfredo Pérez Rubalcaba ohlásil, že vláda s ETA pre pokračujúce ukončuje mierové rokovania.
6. júna 2007 - ETA oficiálne odstupuje od prímeria vyhláseného v marci 2006 a deklaruje, že bude za samostatné Baskicko bojovať opäť v plnej sile "so zbraňami a na všetkých frontoch".
17. novembra 2008 - Vo Francúzsku zatkli vodcu ETA Garikoitza Aspiaza Rubina.
30. júla 2009 - Zatiaľ posledný smrteľný útok ETA. Po výbuchu bomby pod policajným autom zahynuli na Mallorce dvaja policajti.
5. septembra 2010 - ETA oznámila, že už pred niekoľkými mesiacmi prijala rozhodnutie "nepodnikať žiadne vojenské útoky".
19. septembra 2010 - ETA navrhla, aby bola otázka Baskicka riešená na medzinárodnom fóre.
10. januára 2011 - ETA vyhlásila ďalšie "trvalé prímerie", ktoré môže byť "overené medzinárodným spoločenstvom".
SITA
ETA v ňom uviedla, že prijala "pevný záväzok" v prospech "procesu (hľadania) definitívneho riešenia a s ukončením ozbrojenej konfrontácie" so Španielskom.
Súčasné prímerie, ktoré vyhlásila pred štyrmi mesiacmi, 5. septembra, bolo jej v poradí jedenástym od roku 1981.
ETA sa dostala pod stupňovaný nátlak svojho politického krídla, strany Batasuna a jej blízkych skupín, aby upevnila svoje prímerie ako prvý krok k definitívnemu zloženiu zbraní.
Batasuna dúfa, že sa jej podarí zmeniť kampaň za nezávislosť Baskicka v čisto politickú stratégiu a že sa jej podarí presvedčiť španielske orgány, aby zrušili svoj zákaz z roku 2003, ktorý strane bráni v účasti na voľbách v Baskicku.
Vláda trvá na bezpodmienečnej kapitulácii Vláda španielskeho premiéra Josého Luísa Rodrigueza Zapatera však trvá na bezpodmienečnej kapitulácii ETA. Vláda odmieta rokovať o prípadnej nezávislosti Baskicka, čo bola doteraz kľúčová podmienka ETA pre mier.
ETA, ktorá bojuje za nezávislé Baskicko na území, ktoré v súčasnosti spadá pod Španielsko a Francúzsko, je od roku 1968 zodpovedná za smrť asi 850 ľudí. V Španielsku a mnohých ďalších krajinách je považovaná za teroristickú organizáciu.
Približne 800 členov ETA sa nachádza vo väzeniach v Španielsku, Francúzsku a Portugalsku. Asi stovka z nich sa počas pobytu vo uväznení vzdala stykov s ETA a vyzvala organizáciu na ukončenie ozbrojeného konfliktu.
Desaťtisíce ľudí demonštrovali v sobotu v španielskom Baskicku, predovšetkým v metropole Bilbau, za zníženie trestov pre uväznených členov ETA. Mnohí z účastníkov podľa španielskych médií požadovali, aby im bola udelená úplná milosť.
Mnohí Baskovia považujú členov ETA za bojovníkov za slobodu.
Zdroj: Reuters, DPA
