Keď sa začiatkom deväťdesiatych rokov stal prvým ponovembrovým ministrom zahraničia, prekvapil väčšinu ľudí, ktorí poznali jeho meno alebo jeho hlas z vysielania Slobodnej Európy. Pamätníci si spomenú, že ženy sa delili na „klausovky“ a „dienstbierovky“, ale skutočná bitka sa medzi Jiřím Dienstbierom a dnešným prezidentom odohrala o následníctvo Občianskeho fóra. Klaus v nej drvivo zvíťazil.
Životný príbeh Jiřího Dienstbiera odráža vari všetky hrôzy i krásy druhej polovice dvadsiateho storočia v centre Európy. Bol presvedčeným komunistom, prominentným režimovým novinárom, potom zase disidentom a prenasledovaným odporcom režimu.
Dienstbier striedal tábory víťazov a porazených. Z domácej politiky odišiel a zahraničnej sa venoval ako diplomat, najmä ako osobitný vyslanec OSN pre bývalú Juhosláviu. Často nesúhlasil s americkou politikou, konkrétne s náletmi na Kosovo za Clintona, či s vojnou v Iraku za Busha. V tom sa paradoxne priblížil k svojmu niekdajšiemu rivalovi Klausovi a vzdialil sa priateľovi Havlovi. V roku 2007 mal sen stať sa českým prezidentom, ale ten sa nenaplnil. Svoju kariéru však nakoniec skončil v tábore víťazov, keď sa v roku 2008 stal senátorom za ČSSD.
V sobotu Jiří Dienstbier zomrel. Vyviedol tak z omylu Klausa, ktorý v novoročnom prejave dúfal, že sa v tomto roku nebudú konať žiadne dôležité voľby. Tie bude musieť vypísať. A hoci sa budú konať len v jednom volebnom okrsku , budú dôležité. Pôjde v nich o väčšinu senátu. Rozpútať svojou smrťou politickú bitku? To je štýlový odchod zaujímavého politika.