CHARTÚM, BRATISLAVA. Občianska vojna, genocída alebo pokojné rozdelenie? Aj o tom budú v nedeľu v referende rozhodovať obyvatelia južného Sudánu.
Sever proti juhu
Iný výsledok ako rozdelenie najväčšej africkej krajiny by bolo veľkým prekvapením. Ozbrojenci z prevažne kresťanského juhu totiž viac ako dvadsať rokov so zbraňou v ruke bojovali proti útlaku vlády z moslimského severu.
Referendum
Hlasovanie bude trvať celý týždeň, začne sa v nedeľu.
Voliť môžu 4 milióny ľudí.
Vyberú si tak, že odtlačia prst pod obrázok dlane (samostatnosť), alebo spojených rúk (spoločný štát). Väčšina ľudí totiž nevie čítať.
Referendum bolo podmienkou mierovej dohody z roku 2005.
Vojna, pri ktorej zomreli dva milióny ľudí, sa skončila v roku 2005, jednou z podmienok mierovej dohody bolo usporiadanie referenda o samostatnosti juhu.
Po niekoľkých odkladoch ho nakoniec vláda prezidenta Umara alBašíra vyhlásila na 9. januára. Prezident síce tvrdí, že výsledok uzná, nech bude akýkoľvek, no verí mu len málokto.
Na juhu Sudánu sú až tri štvrtiny zásob ropy, na ktorej je postavená ekonomika celej krajiny.
Al-Bašír je tiež jedinou hlavou štátu, ktorú chce súdiť Medzinárodný trestný tribunál. Ten ho viní z genocídy v Dárfúre. Do južného Sudánu preto v posledných dňoch prišli nielen svetoví diplomati, ale aj americký exprezident Jimmy Carter i herec George Clooney. Tvrdia, že prišli zastaviť genocídu skôr, ako sa začne.
Satelitmi za mier
Clooney inicioval projekt, v rámci ktorého v rôznych častiach južného Sudánu rozmiestnili satelity. Tie sledujú hromadný pohyb ľudí aj zničené dediny.
Aktivisti dúfajú, že tentoraz sa genocída ani nezačne. „Do Rwandy, Konga aj Dárfúru sme prišli neskoro. Teraz nie je na čo čakať,“ povedal Clooney. K iniciatíve sa pripojili aj OSN, Harvardova univerzita a Google, ktorý bude zverejňovať zábery zo Sudánu.
„Na rozdiel od minulosti, keď mali satelitné snímky v podstate len dokumentárny význam, tento projekt má zastaviť vojnu skôr, ako sa začne,“ povedal podľa Guardianu Jonathan Hutson z organizácie Enough Project, ktorá sa na projekte tiež podieľa.
Hrozba vojny je pritom veľmi živá. Ak aj referendum Sudán rozdelí a Chartúm uzná nový štát s hlavným mestom Džuba, problémy sa neskončia. Nie je totiž jasné, kde budú hranice štátov.
Nepresná mapa
Mierová zmluva síce odkazuje na mapu z roku 1956, keď Sudán získal nezávislosť od Britov, v ktorej sú zakreslené južné a severné štáty, no tá nie je celkom presná.
Nakreslili ju totiž príliš hrubým perom a navyše nezohľadňuje sťahovanie ľudí, ktoré odvtedy prebehlo.
Veľká časť ropných zásob je práve na spornom území.
Ak k rozdeleniu príde, vznikne v Afrike precedens. Nejedna občianska vojna v oblasti vznikla medzi moslimským severom a kresťanským juhom, no žiadna sa neskončila rozdelením štátu.