WASHINGTON, BRATISLAVA. Výdavky Američanov na obranu boli doteraz, slovami denníka Washington Post, posvätnou kravou. V súčasnej situácii, keď deficit Spojených štátov dosahuje úroveň 1,3 trilióna dolárov, však došlo aj na armádu. Minister obrany Robert Gates vo štvrtok oznámil škrty výdavkov Pentagonu.
Tie sú, podľa Gatesa, iba mierne. V nasledujúcich piatich rokoch má ušetriť 78 miliárd, v predchádzajúcom období už oznámil škrty sto miliárd dolárov. Rozpočet na obrany (nezahrňuje výdavky na vojny v Iraku a Afganistane, tých sa škrty nedotknú) však bude naďalej mierne rásť a zastaví sa až v roku 2015. „Ako najväčšia časť federálneho rozpočtu (pätina všetkých výdavkov pozn. red.), Pentagon nemôže očakávať, že bude výnimkou pri kontrole a tlaku, akému čelí zvyšok vlády,“ povedal podľa Reuters Gates.
Koniec bezodných peňazí
Od útokov na New York a Washington z roku 2001 sa výdavky štátu na obranu viac ako zdvojnásobili. Minulý rok dostal aj s vojnami Pentagon skoro 700 miliárd dolárov, čo je 4,7 percenta HDP. Aj sám Gates povedal, že v Pentagone vládla „kultúra bezodných peňazí a iba zriedkakedy sa brala do úvahy cena“.
Najvyššie výdavky
na obranu
Celkovo v dolároch, rok 2009
1. Spojené štáty – 663 miliárd
2.Čína – 98 miliárd
3. Veľká Británia – 69 miliárd
4. Francúzsko – 67 miliárd
5. Rusko – 61 miliárd.Podľa pomeru k HDP
1. Saudská Arábia – 11.2%
2. Izrael – 6,9%
3. Východný Timor – 6,8%
... 9. Spojené štáty – 4,6%
Zdroj: Štokholmský inštitút
medzinárodného mierového výskumu
V minulosti boli však aj nákladnejšie časy. Napríklad počas najhorúcejšieho obdobia studenej vojny v 50. rokoch dostávala obrana aj viac ako 10 percent HDP. Celkovo však v množstve „peňazí pre vojakov“ nemajú konkurenciu ani v súčasnosti. Druhú najdrahšiu armádu má Čína, ktorá dáva na obranu okolo sto miliárd dolárov.
Minister navrhuje, aby sa znížil počet generálov a admirálov z 900 na 800. Tiež sa majú zastaviť niektoré programy vývoja nových zbraní. Napríklad zastavia výrobu obojživelných vozidiel, ktorými by sa námorná pechota vyloďovala na nepriateľskom území.
Projekt sa vraj predražil o 176 percent a podľa Gatesa nevyhovuje modernému vedeniu vojny. S tým každý nesúhlasí. „Buď použijú tieto vozidlá alebo stratia mnoho mužov, keď sa budú vyloďovať starým spôsobom,“ povedal pre portál Politico analytik Loren Thompson.
Zníži sa počet vojakov
V roku 2015 chce Gates začať znižovať počet vojakov o 47-tisíc. Išlo by o prvé zníženie od obdobia pred rokom 2001. Argumentuje aj tým, že v tom čase sa mali začať sťahovať jednotky v Afganistane. Celkovo je v aktívnej službe 1,5 milióna Američanov.
Väčšie škrty Gates nechce, lebo by to podľa neho bolo riskantné. Aj tieto opatrenia môžu naraziť v Kongrese na odpor, najmä niektorých republikánov.
