Kto je v Izraeli lokaj

Štrajk zasiahol aj návštevu ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. Tomu spolu s jeho päťstočlenným sprievodom z Jeruzalema odkázali, aby nechodil, lebo sa môže stať, že mu nebude mať kto natiahnuť červený koberec.

Nuž, je to blamáž. Rusko je stále blízkovýchodný hráč, v Izraeli žije milión Rusov, obchodné vzťahy sú záujmom oboch strán a židovský štát má vždy čo robiť, aby sa vyhol imidžu diplomatického slona v porceláne. Dobre nevyzerá ani to, že izraelský šéf diplomacie Avigdor Lieberman pochádza z bývalého Sovietskeho zväzu a hrdí sa tým, že k Moskve má bližšie ako ktorýkoľvek pred ním.

Keď si človek zapol rusko-jazyčné izraelské kanály, mal pocit, že sa schyľuje ku globálnej katastrofe. Z odloženej návštevy ruského prezidenta tam urobili správu dňa, pozvali si analytikov, diskutovali, chrlili katastrofické scenáre. Izraelské spravodajstvo v hebrejčine tiež štrajk a odloženú Medvedevovu návštevu zaznamenalo, ale na treťom či štvrtom mieste.

Aj to ukazuje, ako sú stále izraelskí Rusi mentálne v starej domovine, ako citlivo vnímajú „urážku“ vrchnosti z Moskvy. To by bolo v poriadku, ak by práve strany zastupujúce Rusov toľko netárali o nedostatočnej lojalite izraelských Arabov. A keby ruské médiá v Izraeli neboli hlásnou a hlasnou trúbou týchto strán.

Podľa nich je poklonkovanie 'báťuškom' v Moskve motivované aj finančnými tokmi, čo prúdia do ruských izraelských médií, úplne v poriadku a ešte aj pre izraelské dobro. To už nie je o lojalite. To je o lokajstve.