Ak únia a Maďarsko budú počas predsedníctva dobre pracovať, potom by koncom júna mohla byť už k dispozícii európska rómska stratégia, vyjadril sa Orbán.
BUDAPEŠŤ. Prioritami maďarského polročného predsedníctva v Európskej únii je energetická bezpečnosť, celoeurópska stratégia integrácie Rómov a pokračovanie procesu rozširovania únie, vyhlásil v Budapešti maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého krajina je od 1. januára predsedajúcou krajinou Európskej únie
Ako predseda vlády povedal zahraničným novinárom, jeho krajina očakáva, že v nadchádzajúcom polroku sa Európskej únii podarí prijať príslušné rozhodnutia ohľadne energetickej bezpečnosti.
"So slovenskou vládou sme dosiahli v otázke energetiky prelom; ešte pred európskym energetickým summitom podpíšeme dohodu o prepojení energetickej siete, potom bude nasledovať aj prepojenie s Poľskom," konštatoval a vyzdvihol význam severojužného prepojenia plynovodov.
Podľa slov premiéra, ak únia a Maďarsko budú počas maďarského predsedníctva dobre pracovať, potom by koncom júna mohla byť už k dispozícii európska rómska stratégia.
Chcú uzavrieť rokovania s Chorvátskom
"Súčasťou silnej Európy by mala byť i ľudská dimenzia," argumentoval Orbán, podľa ktorého treťou prioritou je ďalšie rozširovanie únie.
"Chceme dosiahnuť, aby do konca predsedníctva boli uzatvorené prístupové rokovania s Chorvátskom. Rozširovanie by potom mohlo pokračovať Srbskom," povedal maďarský premiér s tým, že rozširovanie únie je o motivácii politikov a je prejavom otvorenosti únie.
Pozitívom predsedníctva by bolo, keby sa podarilo pomôcť vstupu Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru.
Vyjadril nádej, že do konca predsedníctva budú k dispozícii národné reformné programy potrebné k stratégii Európa 2020, ktorej jadrom sú podpora zamestnanosti, inkluzívny rast a sociálna súdržnosť.
Podľa Orbána by bolo dobré, keby únia bola opäť charakterizovaná namiesto kríz bezpečnosťou a optimizmom.
Obhajoval mediálny zákon
K mediálnemu zákonu, kvôli ktorému Maďarsko čelí kritike nielen zahraničných médií, ale aj vlád, premiér povedal, že si nevie predstaviť, že by únia povedala, že niektoré časti zákona by malo Maďarsko zmeniť, pričom by ustanovenia nemeckého, francúzskeho či dánskeho mediálneho zákona zostali nedotknuté.
"Bola by to diskriminácia," zdôraznil Orbán, podľa ktorého reakcie najmä nemeckej a francúzskej vlády považuje za predčasné a prehnané. "Nemecko sa v tejto záležitosti už vrátilo do reality - a to isté odporúčam aj Francúzom," podotkol.
Na kritiku, že krízovou daňou postihuje Maďarsko najmä zahraničné spoločnosti, Orbán reagoval, že najväčšie zahraničné investície prišli do Maďarska počas jeho prvej vlády.
"Maďarsko je desaťmiliónový trh, bez exportného úspechu nemožno byť konkurencieschopným. Nemáme problém so zahraničnými firmami. Problémom je, že maďarské malé a stredné podniky sa nepodarilo napojiť na zahraničné podniky. Cieľom Széchenyiho plánu, ktorý čoskoro zverejníme, je práve toto," poznamenal.
Diskriminácia zahraničných spoločností podľa Orbána neexistuje
Najvyššiu krízovú daň zaplatila maďarská banka a z energetických spoločností najviac platila maďarská ropná spoločnosť Mol. "Neexistuje diskriminácia zahraničných spoločností," zdôraznil.
O dôvodoch prípravy novej ústavy povedal, že Maďarsko je poslednou krajinou, kde sa ústava začína poznámkou, že ide o zákon z roku 1949, kedy bola v Maďarsku komunistická diktatúra. Obsahuje aj klauzulu, že je dočasnou ústavou.
"Po 20 rokoch musíme konečne vypracovať definitívnu ústavu. Doposiaľ na to neexistovala politická sila. Maďarsko bolo zničené koncom 80. rokov minulého storočia a v roku 2010, zadlženosť krajiny sa dostala do likvidačnej miery. Do ústavy by sme chceli zakotviť práve ochranu proti takýmto javom," uviedol maďarský premiér s poznámkou, že napríklad poľská ústava má ustanovenie týkajúce sa rámcov financovania krajiny.
