Obaja prezidentskí rivali začali tvrdiť: dávame prednosť mierovému riešeniu. Ani jeden z nich ale nehodlá zo svojej pozície ustúpiť. Vo vzduchu je tak stále cítiť pach nových bojov.
Pobrežie Slonoviny je už roky de facto rozdelené na prevažne kresťanský juh a moslimskými rebelmi kontrolovaný sever. Od nedávnych volieb má tiež dvoch prezidentov. Právoplatný je samozrejme len jeden, ibaže ten druhý sa nemieni vzdať. A svet tak s obavami sleduje ako preťahovanie sa o prezidentské kreslo v kakaovej veľmoci dopadne.
Jedna občianska vojna, v ktorej zomreli tisíce ľudí v krajine skončila iba pred niekoľkými rokmi a v posledných týždňoch znovu v uliciach tiekla krv. Zahynulo najmenej 170 ľudí, možno ich bolo aj viac. OSN sa snaží overiť správy o masových hroboch. Pred novým krviprelievaním v krajine varoval v poslednej dobe kde kto, vrátane miestnych politikov.
Fakty Pobrežie Slonoviny
Oficiálny názov République de Côte d´Ivoire pochádza z minulosti, kedy bola oblasť centrom obchodu so slonovinou. Metropolou je od roku 1984 Yamoussoukro (z dediny stojacej na jeho mieste pochádzal Félix Houphouët-Boigny); Sídlom vlády aj ekonomických centrom krajiny zostáva bývalá metropola Abidžan. Moslimovia tvoria 39 percent, kresťania 38 percent, animisti 7 percent. Pobrežie Slonoviny vyhralo v roku 1992 futbalové majstrovstvá Afriky, z krajiny pochádza napríklad aj hviezda Chelsea Londýn, Didier Drogba.
ČTK, FOTO: AP
Vojnu by mohli zaplatiť krvavé diamanty Varovný prst zdvihli aj predstavitelia Kimberleyského procesu, ktorí dohliadajú na predaj diamantov: drahocenné minerály by ďalšie prelievanie krvi mohli financovať. Diamanty z Pobrežia Slonoviny sú totiž stále oficiálne uznávané ako krvavé, teda sponzorujúce povstalcov a ozbrojené konflikty. Vláda už roky nemá pod kontrolou sever krajiny a rebeli z radov Forces Nouvelles za minerály prepašované zo susedných krajín môžu zbrojiť.
„Jediné diamanty, ktoré sa dnes označujú ako krvavé pochádzajú z Pobrežia Slonoviny," vyhlásil na konci decembra Boaz Hirsch, šéf Kimberleyského procesu, ktorý už roky dohliada, aby sa na trh dostali iba diamanty nepochádzajúce z konfliktných oblastí.
Z Pobrežia Slonoviny pašeráci vyviezli v posledných rokoch diamanty za desiatky až stovky miliónov dolárov. Drahocenné minerály pritom pomáhali financovať občiansku vojnu v rokoch 2002 až 2003, pripomenula agentúra AFP. A história by sa mohla opakovať. Zatiaľ čo vojaci podporujú prezidenta Laurenta Gbagba, ktorý nechce uznať vojenskú porážku, rebeli stoja za Alassanom Quattarom, ktorého ako víťaza uznáva medzinárodné spoločenstvo.
Mier áno, ale jednanie nie Situácia v západoafrickej krajine zostáva veľmi napätá. Laurent Gbagbo v utorok síce zmiernil svoju rétoriku, napriek tomu svoj sľub stiahnuť vojakov od hotela, v ktorom operuje Alassane Ouattara zatiaľ nedodržal. A je otázkou, do akej miery bude naozaj otvorený ďalšiemu vyjednávaniu a „mierovému riešeniu", ako avizoval. V každom prípade hodlá zostať pri moci.
Rovnako ako Alassane Ouattara, ktorý sa v prvom televíznom rozhovore v stredu nechal počuť, že vojenská intervencia nemusí znamenať, že krajinu zachváti ďalšia občianska vojna. Tak ako jeho rival, aj on údajne uprednostňuje mierové riešenie, napriek tomu však podľa neho musí Gbagbo odovzdať moc.
„Všetko, čo sa musí urobiť, a stalo sa aj v ďalších afrických krajinách, je odstrániť Gbagba z jeho prezidentského paláca," vyhlásil Ouattara s tým, že Gbagbo sa svojim utorňajším vyjadrením iba snaží získať trochu viac času k náboru žoldnierov, najatých na zabíjanie obyvateľov a tiež na to, aby dostal z krajiny peniaze.
Regionálnemu združeniu západoafrických štátov ECOWAS, ktoré sa snaží vyjednať mierové riešenie sa síce vojensky príliš zasahovať nechce, ale táto možnosť stále hrozí, píšu svetové agentúry. Rebeli sa nechali počuť, že by prípadnú intervenciu podporili.
Gbagbo (naľavo) vs. Ouattara (napravo). FOTO: TASR/AP
Slonovinový zázrak a „dobrý" diktátor Pritom Côte d'Ivoire, ako znie originálny názov krajiny, roky mohlo ísť ostatným africkým štátom príkladom. Potom, čo západoafrická krajina v roku 1960 vyhlásila nezávislosť od Francúzska, dlho sa jej darilo a patrila k najúspešnejších krajinám Afriky. Hovorilo sa dokonca o „slonovinovom zázraku".
Prvý prezident slobodného Pobrežia Slonoviny Félix Houphouët-Boigny vládol v krajine dlhých 33 rokov pevnou rukou. Diktátor sa od ostatných afrických krutovládcov ale líšil - držal na uzde etnické a xenofóbne rozpory a aj vďaka spolupráci s niekdajším kolonizátorom Francúzskom zaistil krajine stabilitu.
Za jeho vlády sa Pobrežie Slonoviny vyšvihlo na prvé miesto v globálnej produkcii kakaa. Západoafrický štát sa tiež stal popredným africkým vývozcom oleja. Po dvoch desaťročiach rástla jeho ekonomika v priemere o desať percent ročne.
Prvé problémy sa ohlásili v roku 1980, kedy svetová recesia a miestne sucho zasiahli aj „slonovinový zázrak". Keď potom v roku 1996 Houphouët-Boigny zomrel, k moci sa dostal Henri Konan Bédié a ten, rovnako ako neskorší prezident Laurent Gbagbo zahral v krajine na nacionalistickú strunu.
Svojim národnostným konceptom v prvom rade vyradil z hry o prezidentský post moslima Alassaneho Ouattaru pre jeho údajné štátne občianstvo Burkiny Faso, ktoré mal zdediť po rodičoch. V roku 1999 krajina zažila vojenský puč generála a o rok neskôr súd Outtarovi opäť zakázal kandidovať vo voľbách.
Voľby vyhral kresťan z juhu Laurent Gbagbo a napätie sa stupňovalo. V roku 2002 sa moslimskí dôstojníci pokúsili v niekoľkých mestách o prevrat a na severe uspeli. Ozbrojený konflikt si počas rokov 2002 až 2003 vyžiadal životy tisícov ľudí a oficiálne obe strany uzavreli prímerie až v roku 2007. Napriek tomu vláda nad severom stále nemá kontrolu. Nádejou na ukľudnenie situácie boli nedávne prezidentské voľby.
Farmári nájdu spôsob, ako kakao svetu dodávať Ako situácia v Pobreží Slonoviny nakoniec dopadne ovplyvní pravdepodobne aj také veci ako je výroba čokolády. Keďže západoafrická krajina zostáva najväčším vývozcom kakaa na svete (pokrýva 40 percent exportu), jeho cena vyskočila behom prvých týždňov povolebných ťahaníc nahor o zhruba desať percent.
Prípadný konflikt pravdepodobne nebude znamenať, že svet príde o svoju obľúbenú pochúťku. Behom predchádzajúcej občianskej vojny bol vývoz obrovský a dá sa čakať, že by tomu tak bolo aj pri nasledujúcom konflikte, myslia si podľa agentúry Reuters analytici. Kvôli väčším problémom dostať kakao z krajiny by sa mohli skôr dodávky spomaliť.
Čiastočne je to spôsobené tým, že kakao pestujú na Pobreží Slonoviny tisícky malých nezávislých farmárov, ktorí potrebujú príjem a neprestanú kakao produkovať, uviedla BBC na svojom webe. A pokiaľ sa normálne kanály na predaj tovaru, napríklad kvôli bojom v Abidžane uzavrú, nájdu si inú cestu ako kakao predať, napríklad v menšom množstve cez hranice s okolitými štátmi, podotkla BBC.
Autor: Iveta Polochová, iDnes.cz
