Majetok inštitúcie, ktorú založil pápež Pius XII. v roku 1942, sa odhaduje na päť miliárd dolárov.
VATIKÁN, BRATISLAVA. Výber v bankomate za Chrámom svätého Petra vo Vatikáne je len pre znalcov latinčiny: deductio ex pecunia. V iných oblastiach finančníctva však sídlo katolíckej cirkvi stráca svoje výsadné postavenie mimo medzinárodných pravidiel.
Väzenie aj pokuty Najmenší štát sveta Vatikán po storočiach tajností o tom, ako používa peniaze, predstavil minulý týždeň reformu spravovania svojich financií.
Prichádza po tom, ako Vatikánskej banke v septembri zmrazili 23 miliónov eur na účte pre podozrenia z prania špinavých peňazí. Vatikán tvrdí, že ide len o nedorozumenie, súdy však už dvakrát odmietli peniaze uvoľniť.
Tento rok tiež začali vyšetrovať bývalého šéfa Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorá spravuje peniaze pre misie a vlastní množstvo nehnuteľností, kardinála Crescenzia Sepeho pre podozrenia z korupcie.
Mal podľa obvinení lacno predať byty politikom výmenou za peniaze na rekonštrukciu cirkevných objektov. Sepe to odmieta.
Pred niekoľkými rokmi by zákon proti praniu špinavých peňazí vo Vatikáne bol nepredstaviteľný. Hovorievali: sme suverénny štát, toto sú naše záležitosti.
Gianluigi Nuzzi
autor knihy Vatikán S.p.A. o korupcii vo Svätej stolici
Nové zákony, ktoré predstavil pápež Benedikt XVI. a začnú platiť v apríli, majú podľa Vatikánu zabrániť chybám z minulosti.
Zavádzajú interný orgán finančnej kontroly Orgán finančných informácií (FIA), ktorý bude dohliadať na to, aby finančné operácie inštitúcií Vatikánu zodpovedali medzinárodnému právu. Tým, čo zákony porušia, hrozia vysoké pokuty a tresty vo väzení do výšky 12 rokov.
Orgán Vatikánu by mal sprostredkovať informácie medzinárodným finančným kontrolným orgánom. Tie zákony privítali ako krok správnym smerom.
Zodpovedať orgánu Vatikánu sa bude Kongregácia pre evanjelizáciu národov, Vatikánska banka s odhadovaným majetkom v hodnote päť miliárd dolárov, ale aj lekáreň vo Vatikáne či Vatikánske múzeum.
Kritici: Prax ukáže To všetko v inštitúcii, ktorá v 80. rokoch minulého storočia bola zapletená do podvodného bankrotu banky Banco Ambrosiano.
VATIKÁNSKA BANKA Koľko peňazí má Vatikán?
V roku 2008 mal pápež podľa svojich ekonómov k dispozícii 460 miliónov dolárov v cudzích menách, 700 miliónov dolárov v podieloch a asi 25 miliónov v zlate. Vatikánska banka (oficiálne Inštitút pre náboženské diela) bola založená v roku 1942 za pápeža Pia XII. a spravuje peniaze Vatikánu a náboženských inštitúcií (rádov, charít) po svete Hodnota majetku Vatikánskej banky sa podľa Time odhaduje na 5 miliárd dolárov. Banka nie je otvorená verejnosti, jej klientmi môžu byť len osoby spojené s Vatikánom. Podľa úradníkov banky je ich 40- až 45-tisíc.
Banka, v ktorej bol Vatikán hlavným akcionárom, zanechala dlhy v hodnote viac než miliardy dolárov. Jej šéf, ktorý mal blízke vzťahy so Svätou stolicou, navyše zomrel za nevyjasnených okolností.
Vatikán poprel svoju vinu na bankrote, ale veriteľom i tak zaplatil "dobrovoľnú platbu" 250 miliónov dolárov.
„Vatikánska banka má veľmi zlý imidž, pri náznaku škandálu hneď novinári prehrabujú svoje archívy," hovorí pre magazín Time Philip Willan, autor knihy o tomto prípade.
Banka na čele s Ettorem Gottim Tedeschim, ktorý mal priniesť väčšiu transparentnosť, to chce zmeniť.
Má záujem dostať sa na takzvaný „biely zoznam" krajín, ktoré dodržiavajú medzinárodné štandardy transparentnosti financií, ktoré vedú medzinárodné organizácie OBSE a Financial Action Task Force v Paríži. To však podľa odborníkov bude trvať ešte niekoľko rokov.
Autor knihy Vatikán S.p.A. (v preklade spoločnosť s ručením obmedzeným) o korupcii vo Svätej stolici sa zo zákonov teší, ale je zvedavý na prax. „Otázka je, ako ich budú uplatňovať," hovorí Gianluigi Nuzzi pre denník New York Times.
Božieho bankára zabila mafia
Vatikánska banka bola pred rokmi zapletená do prania špinavých peňazí. Mafia zabila šéfa banky, kde mala väčšinový podiel.
RÍM, BRATISLAVA. Vatikán bol spojený so škandálom prania špinavých peňazí po podvodnom kolapse banky Banco Ambrosiano, v ktorej bola hlavným akcionárom Vatikánska banka.
Šéfa Banco Ambrosiano Roberta Calviho, prezývaného aj Boží bankár pre jeho styky s Vatikánom, našli v roku 1982 obeseného z mosta v Londýne. V účtovníctve banky bola už predtým diera v hodnote 400 miliónov libier. V roku 2007 súd povedal, že za jeho vraždou stála mafia.
Arcibiskup Paul Marcinkus a vtedajší šéf Vatikánskej banky, ktorá bola väčšinovým akcionárom v Banco Ambrosiano, využil imunitu ako zamestnanec Vatikánu a nevypovedal na súde. Pred štyrmi rokmi zomrel.
Vatikán poprel, že by mal podiel na bankrote Banco Ambrosiano. Jej veriteľom však „dobrovoľne zaplatil" 250 miliónov dolárov.
Smrť Božieho bankára Roberta Calviho v roku 1982 dodnes nie je úplne vyjasnená.
FOTO - TASR/AP
Ela Rybárová
