V tomto roku dostali „šošovicu“ od prezidenta v jeho novoročnom prejave nespokojní občania. Dozvedeli sme sa, že kto je rozumný, ten pochopí a podporí reformy, teda i súčasnú vládu.
To je vec názoru, samo-zrejme. Prezident však zabrnkal na strunu lacného vlastenectva, keď povedal, že „boli časy, keď hádam malo zmysel odchádzať za lepším do cudziny, ale dnes to tak určite nie je“. Akokoľvek v mnohom s Klausom súhlasím, toto ma pohoršilo a urazilo.
Tí, čo v minulom režime emigrovali, neodchádzali za lepším (v písanom texte, ktorý rozosielal Hrad redakciám, bolo dotyčné súvetie v úvodzovkách). Odchádzali preto, aby mohli slobodne dýchať, a za sebou v normalizovanom Československu nechávali komfort i istoty.
Rozumiem kontextu, v akom to bolo povedané, a ani mne sa nepáči vydieranie doktorov, ktorí sa vyhrážajú odchodom kamsi na nemecké polikliniky.
Namiesto toho, aby jednoducho odišli, vynucujú si lepšie zlostným krikom a dupaním. Ak chcel prezident kritizovať doktorov, mohol to urobiť priamo a jasne. Ale on namiesto toho ukázal aj na tých, ktorí len chcú mať slobodu voľby.
Šošovica na tanieri chutí dobre, ale tak ako ostatné strukoviny je ťažko stráviteľná a spôsobuje vetry. Prezidentova reč sa jej v tom podobala.
