Článok pokračuje pod video reklamou
BELEHRAD. Nestalo sa však tak a nikto sa nevrátil, napísal vo štvrtok na svojej internetovej stránke belehradský denník Novosti.
Denník opisuje prípad Dragana Rističa z Gnjilane, ktorý zmizol bez stopy ešte 22. júna 1999 na ceste do zamestnania. Výzvu, aby prišiel do fabriky na výrobu batérií, kde pracoval ako inžinier, dostal od samotného vedenia fabriky, ktorú v tom čase už obsadila UCK. V ten deň sa po ňom stratili všetky stopy, napísali Novosti.
"V ten istý deň sme jeho zmiznutie nahlásili KFOR (kosovskej misii NATO), ale do dnešného dňa sme od nich nedostali žiadne informácie," povedal súdnym orgánom brat nezvestného Srdjan. Dodal, že koncom novembra 1999 požiadal istého A.D. z Gnjilane, aby zistil, čo je s jeho bratom.
Koncom mesiaca mu dotyčný zavolal a oznámil mu, že jeho brat sa nachádza v Albánsku, na mieste zvanom Burel, a menoval aj jedného z jeho únoscov, uviedol denník. Všetky tieto informácie pochádzali od Ahmeta Isufiho, jedného z veliteľov UCK.
Isufi príbuznému odkázal, aby si 1. decembra prišiel po brata, ale aby si so sebou priniesol 10.000 mariek, ktoré za neho musí zaplatiť. Ristič prišiel v určený deň na určené miesto do Macedónska, stretol sa s A.D., ktorý mu tlmočil Isufiho odkaz, že mu brata prepustí iba 10. januára. Nič však z toho nebolo, a od rodiny uneseného vypýtala UCK medzitým ďalších 13.000 mariek.
Ten istý osud zastihol aj Zorana Paunoviča, ktorého brat a zať sa 23. júla 1999 vybrali na nákup potravín. Nikdy viac sa nevrátili, napísali Novosti. Za oslobodenie brata pýtal kosovský Albánec Ahmet Kadriju 40.000 mariek. Sprostredkovanie prepustenia išlo opäť cez Ahmeta Isufiho, vysokopostaveného dôstojníka UCK z Gnjilane. Paunovič musel vopred zaplatiť celú sumu a dohodol aj oslobodenie svojho zaťa za dodatočných 15.000 mariek. Nič z toho sa však nestalo.
Kadriju sa viac neozval a v telefonickom rozhovore Paunovičovi povedal, že všetko bolo klamstvo a chcel len oklamať Srbov tak, že im vzal peniaze, ktoré nemal v úmysle vrátiť, napísali Novosti.
